Connection |Teen Wolf|

|20| - THE END

LYDIA

Znášať to všetko odznova... až na to, že teraz je to pravdivé. Pozerala som sa von oknom z Emminho domu a čakala na ostatných. Zhlboka som dýchala a snažila sa ostať pokojná. 

„Pokoj.... hlavne pokoj." Snažila som sa utešiť samú seba. Rátať do desať a podobné metódy... Nič mi však nepomáhala a v poslednom čase som sa cítila bezradná. Ako keby som stála sama uprostred obrovského mínového pola a nikoho to nezaujímalo. Potrebovala som len oporu....

„Hej..." ozval sa tichý Stilesov hlas. Rýchlo som sa otočila k nemu, no opuchnuté oči a slzy v nich som len tak skryť nemohla. „Lydia... bude to fajn." Podišiel ku mne a objal ma. 

„Nie... toto nebude v poriadku." Povedala som zachrípnutým hlasom. 

„Pozri sa na mňa." Povedal a odtiahol sa odo mňa. „Som tu. Pre teba..." pár krát zažmurkal a smutne sa usmial. Pohľadom som mu behala po tvári... 

„Vždy si tu bol. Vždy si tu bol, aj keď ja... aj keď som si ťa nevšímala." Stisla som pery a pár sĺz mi stieklo po tvári. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela sa do zeme. „Stiles ja..." nevedela som ako pokračovať.

„To je fajn.... nič nemusíš hovoriť..." za bradu mi zodvihol hlavy a jemne priložil svoje pery k tým mojim.

SCOTT

„Scott..." ozvala sa Malia, ktorá kráčala popri mne. Vedel som, že tam je no.... na jednej strane som nedokázal vnímať okolité veci. Akoby som to všetko prežíval znova... Akoby som znova prežíval smrť Allison, aj keď som bol s Emmou len kamarát.

„Scott, počúvaj ma." Malia sa postavila predo mňa a tak som sa na ňu musel sústrediť. 

„Nemôžeš za to... Urobila to kvôli Stilesovi..." 

„Určite som mohol urobiť niečo viac..." pokrútil som hlavou. 

„Urobil si." Chytila ma za plecia. „Poslal si tam Stilesa... to, že to nevyšlo nie je tvoja vina."

„Možno keby som toľko nečakal..."

„Scott!" pozrel som sa jej do očí. „Neobviňuj sa. Vždy sa snažíš o to najlepšie a... aj to robíš. Tak sa neobviňuj. Nemôžeš za to..." pustila ma a vyšla napred. Zhlboka som sa nadýchol a vykročil k Emminmu domu.

STILES

Bolo po všetkom. Rozlúčili sme sa s pani Stewartovou a... s Emmou taktiež. Odišla z mesta a my sme ostali stáť pred prázdnym domom a každý bol v nejakom stave podobnému spánkovej paralýze. Akoby ste sa nemohli hýbať, ale tie najhoršie veci sa predsa diali okolo vás... a vyzerali ako zlý sen. Malia sa ako prvá odhodlala prerušiť ticho a odišla domov spolu s Kirou. Liam nakoniec odišiel s nimi a my traja sme tam ostali stáť. Lydia urobila jeden krok ku mne a ja som ju hneď inštinktívne objal okolo pliec. Scott sa na nás pozrel a venoval tomu malý úsmev. 

„Bola strašne mladá..." povedala Lydia. 

„Aj Allison bola." Povedal zrazu Scott a všetci sme zmrzli ešte viac, ako sme doteraz boli. Až teraz mi došlo aké moc podobné to je smrti Allison. 

„No tak... musíme sa cez to dostať." Povedal som a pozrel sa na oboch. „Erica, Boyd, Aiden.... Allison. Stále sú tu." Lydiu som si pritisol tesnejšie k sebe a Scotta som pobúchal po chrbte. „Nie je pekné mať zoznam priateľov, ktorí tu nie sú... ale pripomínajú nám, kto sme a čo pre ostatných robíme. Tak sa snažme ďalej..." Obaja sa na mňa pozreli. Scott prikývol a viac sa vystrel. 

„Máš pravdu... Musíme chrániť ostatných." 

„Chránime tých... ktorí sa nemôžu chrániť sami." Povedala potichu Lydia.

-----------------------------------------------------

AHOJ!

Takže áno... príbeh sa končí. Chcem sa poďakovať každému kto si toto prečítal :) ♥ a budem rada ak mi napíšete, či sa Vám páčil alebo nie, pretože by som veľmi rada napísala ešte niečo iné s tématikou Teen Wolf...

Takže sa lúčim pri tomto príbehu a ďakujem za každý koment, vote a videnie ♥♥♥ snáď sa "uvidíme" čoskoro pri novom! :) 

-Sara