Connection |Teen Wolf|

|6|

Dlhá chodba.

Krv.

Telo.

Niekto pri ňom stojí.

Prekročí telo.

Mieri ku mne.

Nevime, čo mám v rýchlosti robiť.

Je už skoro pri mne.

Cúvam až narazím od steny.

Prudko otvorím oči. Pošúcham si hlavu a sadnem si. Poobzerám sa po izbe a všimnem si mobil, ktorý bliká na znak, že mi niekto píše.

Lydia: O siedmej sa stretneme v knižnici.

Sťažka vstanem a prejdem dole do kuchyne. Je presne trištvrte na sedem. Potichu prejdem ku dverám.

„Kde ideš?" ozve sa mamin hlas. Zatvorím oči a pomaly sa otočím.

„Preč." Stisnem pery.

„Je ti dobre?" zamračí sa.

„Áno. Potrebujem sa s niekým stretnúť..."

„Emma," skočí mi do reči. „skôr než pôjdeš, musíš mi sľúbiť jednu vec." Nadýchne sa a podíde viac ku mne.

„Akú?" zamračím sa. väčšinou jej vadí, keď niekde idem bez opýtania.

„Ak by si sa cítila nejako nezvyčajne, divne... musíš mi to povedať, dobre? Alebo ak by si niečo videla..."

„Mami, vždy ti všetko hovorím." Preruším ju. „Neboj sa." usmejem sa.

„Som tvoja mama... je to v podstate moja povinnosť." Pousmeje sa a objíme ma.

-

Prídem pred školu a mierim do knižnice. Dúfam, že mi povedia len samé dobré správy, lebo tých zlých bolo za obyčajné tri dni až príliš veľa. Vojdem dnu a už podľa ich výrazov viem, že žiadne dobré správy, mi asi nepovedia. Otočím sa a zhlboka dýcham.

„Emma," opýta sa niekto opatrne. Otočím sa, no najradšej by som dačo rozbila. Zhlboka sa nadýchnem a a narátam do päť.

„Áno?" pozriem sa na nich.

„Nemáme moc dobré správy... ale ty to asi vieš..."

„Nič neviem." Skočím Lydii do reči. Ukáže, nech si k nim prídem sadnúť a všetko, čo im povedala moja mama, kým som bola mimo, povedia oni mne.

Nikto nič nehovorí. Oni už z toho v takom šoku nie sú, no ja hej. Myslela som si, že viem čo robím... že keby je niečo zle, mama mi to povie.

„Líšky sú prefíkané..." poviem po chvíli a zhlboka sa nadýchne a vydýchnem. „možno preto to nevedela."

„Čo?" opýta sa Kira.

„Mama by vycítila, keby tam tá líška je." Vysvetlím.

„Fajn," ozve sa Malia. „mohla nám to povedať, ale trochu skôr. Teraz musíme nájsť Nogitsune znova ju musíme nejakým spôsobom vziať moc..." pozrie sa na nás.

„Rozumiem, myslíš, že mňa to teší?" nadvihnem obočie. Zvesí plecia a pozrie sa a Scotta.

„Stiles je náš priateľ. My dvaja sa poznáme už... dlho. Ja nedovolím, aby sa mu niečo stalo. Je na vás, či sa pridáte, alebo nie." stisne pery a obzrie si nás.

„Ja som s tebou." Povie Lydia.

„Ja tak isto." ozve sa Kira.

„So mnou počítaj." Usmejem sa. Scott sa pozrie na Liama, ktorý s maličkým úsmevom prikývne a nakoniec na Maliu.

„Samozrejme, že som s tebou." Rozhodí rukami. Scott sa slabo usmeje a prezrie si nás.

„Dobre, aký je ale plán?" opýta sa Liam a oprie sa lakťami o stôl.

„Tak prvoradé je to, aby sa nestalo nič Stilesovi. Emma musí spojenie medzi ním a ňou trocha spevniť," pozrie na mňa a ja prikývnem. „a my ostatný sa budeme snažiť nájsť Nogitsune a postarať sa o to, aby nesilnela."

„Kira zistí či je sila a potom?" opýta sa Malia.

„Naposledy sme ju porazili zmenou hostiteľa." Povie Lydia.

„Dobre, lenže teraz je to trochu iné." Poviem a všetci sa na mňa pozrú. „Zmena hostiteľa? Výborne, lebo líška nemôže byť aj jeleň aj líška."

„Lenže práve toto Stilesa zabíja. Možno aj práve teraz." Povie Lydia.

„To je síce pravda, ale ak nájdeme Nogitsune, potom nám ju stačí len oslabiť a jeleň ju porazí za nás." Opriem sa. Scott sa zamyslene pozrie do zeme a potom na mňa.

„Máš pravdu. Teraz je v Stilesovi aj iné zviera a ak bude Nogitsune slabšia a jeleň silný... urobí to za nás." Vyzerá celkom šťastne.

„Fajn, máme začiatok a koniec plánu. Vieme, ako zistíme, či je silná, ale nevieme, ako ju nájdeme a ako ju oslabíme." Malia nakloní hlavu.

„To už je na mne." Povie Kira trochu roztrasene. „Sme rozdielne len v jednej veci. Nájdem ju."

„Ešte nejaké otázky?" Scott nadvihne obočie.

„Áno, kde je Stiles?" zamračím sa.

„Doma." Povie Lydia a trochu mykne plecami.

„V podstate máme ešte jednu povinnosť." Stisnem pery. „Kedy je človek najviac zraniteľný? V spánku. Deaton mi povedal, že Stiles je istým spôsobom slabý, lebo trávi čas s nadprirodzenými bytosťami, no práve toto ho robí aj silnejším." Vlastne som z toho celkom zmetená.

„Kedy mu dodávame silu?" zamračí sa Scott.

„Keď sme jeho priatelia." Povie Lydia.

„Potrebuje nás, nie naše druhé ja." zamračím sa. chvíľu bolo ticho.

„Emma?" Scott na mňa upieral zrak. Trochu sa mračil.

„Čo?" poobzerala som sa po ostatných, ktorý sa tvárili podobne

„Tvoje... ruky." Povie Lydia. Nechápavo sa na ňu pozriem a potom na moje ruky. Mám ich položené na opierkach. Nič s nimi nie je, nos opierkami áno. Celá postupne mrzne. Zodvihnem ich a obzriem. Potom pocítim silné pichnutie v hrudi, ktoré sa pár krát opakuje.

„Čo sa deje?" podľa hlasu typujem, že je to Lydia.

„Stiles," povie zadýchane. „niečo nie je v poriadku."

----------
Ahojte,

dúfam, že sa časť páčila a bola b ysom naozaj veľmi rada za komentáre a vote ^^ cez víkend budem preč, takže časť čakajte možno aj v pondelok :)
-Sara :)