Connection |Teen Wolf|

|13|

SCOTT

Po chvíli príde zo suterénu Emmina mama s ňou v náručí. Keď nás zbadá, mykne hlavou, aby sme k nej prišli.

„Pomôžte mi s ňou." Pribehnem k nej a zoberiem ju. „Na gauč." Povie rozpačito. Trochu zmeravie a poobzerá s apo dome. Asi až teraz si všimla padajúce snehové vločky. Emmu položím na gauč a spýtavo sa pozriem na jej mamu.

„Čo teraz?" opýta sa za mňa Stiles.

„Po- potrebujem..." chytí sa za hlavu. „Potrebujem Deatne." Povie zrazu. Pribehne k Emme a pohladí ju po vlasoch. „Vydrž srdiečko..." pošepká a pozrie na mňa. Len prikývnem a znova ju beriem na ruky až von do auta. Potom nasadnem do Stilesovho džípu a ideme hneď za nimi.

„Čo myslíš, že sa stalo?" opýta sa po chvíli.

„Nemám ani tušenie..." asi čakal inú odpoveď, no nič iné mu povedať nemôžem. Prídeme pred kliniku a rýchlo vyskočím z auta. Znova zoberiem Emmu a potom idem rýchlo dnu.

„Deaton!" povie rýchlo Emmina mama. Deaton príde rýchlim krokom a hneď mi ukáže rukou aby som šiel dnu.

„Očakával som vás." Povie.

„Ako to?" opýta sa Emmina mama.

„Ochladilo sa. Eve, nemyslím, že to bol dobrý nápad." Položím Emmu na stôl, kde leží už druhý krát v priebehu troch dní. Deaton ju chytí za ruku. až teraz si všimnem aká je bledá a...studená.

„Už na to bola určite pripravená, cítila tú silu..." povie Eve a prikryje si ústa.

„To tá líška," povie jednoducho. „ale bude v poriadku. A mám taký pocit, že si túto novú silu osvojí rýchlejšie..." zamyslene sa zamračí a niečo rýchlo vyberie zo skrinky. Pozriem sa na Stilesa, ktorý je tiež bledý.

„je ti niečo?" opýtam sa ho a podídem k nemu. Rukou mu stisnem plece.

„Znova je to kvôli mne..."

„Stiles, robí to pre to, aby ťa zachránila." Poviem mu jasne. „Neber to všetko na seba, to jej nepomôže." Poviem hlasom, ktorý hovorí, že tu to končí a nemá sa tým zaoberať. Prikývne a pristúpi bližšie k Emme. Deaton jej zatiaľ niečo pichol a pozrie na Stilesa.

„Znova si tu pre ňu ty." Povie. Stiles prikývne a podíde k Emme. Chytí ju za ruku a chvíľu čakáme, kým sa prebudí. Pomaly otvorí oči a obzrie sa okolo seba. Povzdychne si a s vážnym pohľadom si nás všetkých prezrie.

„Vážne som tu zas?" zachrapčí. Odkašle si a pomaly si sadne.

„Si v poriadku?" opýta sa jej Eve a rýchlo ju objíme. Odtiahne sa od nej a prezrie si ju.

„Som," usmeje sa a postaví sa. vyzerá byť unavená, no po chvíli naberie aj farbu a už z nej nevyžaruje taká zima, ako pred chvíľou. Zhlboka sa nadýchne a pozrie na Stilesa.

„Ďakujem," usmeje sa a objíme ho. Hneď jej ruky obmotá okolo pásu.

„Ja ďakujem." Pošepká, no vďaka môjmu sluchu to počujem. Usmejem sa a potom vyjdeme z kliniky.

EMMA

Keď prídeme domov, prvé čo urobím je, že sa mamy niečo neustále pýtam.

„Takže teraz som boh?... A čo si potom ty?... Čo sa stane ak to neovládnem?..." zastaví ma.

„Emma, si teraz boh zimy a o iné sa nestaraj. Jedine o to, že tú silu musíš zvládnuť." Slovo musíš zvýrazní.

„Dobre, prepáč." Poviem a stisnem pery. „Tú hroznú vec nepotrebujem, že?" narážam na žezlo.

„Nie," usmeje sa a chytí ma za plecia. „teraz si ale silnejšia... musíš všetko držať na uzde." Zatvári sa trochu ustráchane. Zamračím sa.

„Všetko?"

„Emócie. Hnev, smútok, strach..." povie a nakloní hlavu.

„Zvládnem to." Prikývnem. „Som trochu unavená, nevadí keď pôjdem hore?" nadvihnem obočie.

„Len bež." Usmeje sa a pustí moje plecia. Pousmiala som sa a vybehla hore do izby, kde som si vyčerpane ľahla do postele. Pociťovala som však zmenu... nebola som až tak unavená ako posledné týždne od utvorenia spojenia medzi mnou a Stilesom. Pomaly zavriem oči no stále rozmýšľam nad tým čo bolo a tým čo bude... mám pocit, že pomaly zaspávam, no potom ma niečo pichne v hrudníku. Zastonám a chytím si to miesto, no ďalej to neriešim. Potom zase a zase. Vstanem a s tým, že nemôžem poriadne dýchať kvôli tej bolesi, dobehnem k mame.

„Niečo sa deje?" poviem a snažím sa chytiť dych.

„Čože? Emma, čo myslíš, že sa deje?" podíde ku mne a ruku položí na chrbát.

„Niečo so Stilesom, musím za ním rýchlo ísť." Bolesť ustúpi. Rýchlo zavolám Scottovi, že ich potrebujem u Stilesa. Zo skrinky si zoberiem Katanu a dám si ju okolo pásu.

„Emma," rýchlo sa otočím na mamu s rukou na kľučke. „buď opatrná." Nedbalo prikývnem a vybehnem vonku. Bežím až ku Stilesovi a zastavím sa pred domom. Započujem zvuk prichádzajúceho auta a následne kroky.

„Emma, čo sa deje?" opýta sa Scott a ostatný podídu bližšie.

„Cítiš ho tu?" opýtam sa a pohľad stále upieram na dom. Scott sa nadýchne a tak isto aj Malia s Liamom. Po chvíľke sa zamračí.

„Nie," zatvári sa nechápavo.

„Stiles je preč. A musíme ho nájsť." Poviem a otočím s ak ostatným. „A veľmi rýchlo."

----------
Ahojte,

po dlhšom čase sa hlásim s novou časťou ^^ v prvom rade sa chcem poďakovať za presiahnutie 200 vdiení :3 dúfam, že sa Vám príbeh páči, a že tu aj tento krát zanechát enejaký vote a koment :3 :)
-Sara :)