Connection |Teen Wolf|

|4|

Rýchlo som kráčala po chodbe smerom do knižnice. Doslova som až rozkopla dvere a všetci na mňa prekvapene pozerali.

„Je tu ďalší háčik," chytím sa za čelo. Všetko toto riešenie je celkom vyčerpávajúce, lebo keď už si myslíte, že všetko máte po palcom a na všetko máte plán... zas sa niečo dokašle.

„Aký?" povie Scott a tvári sa nanajvýš unavene.

„Nemôže o tom vedieť." Pozriem sa na nich. Scott im všetko povedal. Celý náš plán.

„Počkať," ozve sa Lydia. „on nemôže vedieť o tom zväzku?"

„Nie. Až keď bude vytvorený." Stisnem pery a váhu prenesiem na jednu nohu.

„Myslela som si to," ozve sa Kira a všetci sa na ňu pozrú. „teda, tušila. Tak mu povieme, že to je nejaký pokus. Čítali sme o ňom a chceme to skúsiť." Nadvihne obočie. Trochu sa zamračím, lebo ten plán mi príde dobrý...

„A čo ak bude ten... pokus, skúšať s niekým iným?" zamračí sa Malia. Ona bola vždy realista a vo všetkom musela nájsť poslednú vec, ktorá by nemusela vyjsť. Až potom to bol dobrý plán.

„Tak mu to môže povedať len Emma. Chápete," vstane a postaví sa pred nás. „povie, že to chce vyskúšať, a že my ostatný sme to napríklad odmietli." Mykne plecami.

„Ja by som to neodmietol," povie Liama a úkosom oka naňho skôr zazriem. Prikrčí sa ako šteňa, ktoré urobilo niečo zlé.

„Rozumieš o čo tu ide?" povie Lydia. „Chceme tu niekomu zachrániť život, nie niekoho zbaliť." Rozhorčene si zoberie veci a odíde preč. Niekedy mám tušenie, že by som mala niečo urobiť. Tak ej to aj teraz. Scott vykročí k dverám no rukou ho zastavím.

„Nie, idem ja..." aj keď sa s Lydiou moc nepoznám, mám jedno z tých mojich tušení. Opatrne otvorím dvere a o čosi ďalej uvidím Lydiu ako sa opiera o zábradlie. Prídem k nej a opriem sa aj ja.

„Musíš ho zachrániť," povie po chvíli. Pozriem sa na ňu.

„Nemusím ho," skočí mi do reči.

„Nie!" postaví sa predo mňa. „Ty to dokážeš. Si... silná. Dokážeš ho ochrániť. Musíš to dokázať." Zvesí plecia.

„Dobre," vydýchnem. „ale teraz poď dnu, dobre?" pousmejem sa. prikývne a spolu vojdeme dnu. Lydia hodí na Liama mierne vražedný pohľad a on si povzdychne. Pousmejem sa nad tým a pokračujeme v pláne...

-

„Ahoj Stiels," usmejem sa.

„Ahoj." Úsmev mi opätuje.

„Niečo by som od teba... potrebovala?" skôr sa to opýtam.

„Čo také?"

„Vieš, čítala som o takom... dalo by sa povedať pokuse. Ide o to, že sa s tým druhým človekom na nejaký čas prepojíš a môžeš vycítiť, čo potrebuje a tak. Nešiel by si do toho?" nadvihnem obočie.

„Myslím, že niekto iný by na to bol lepší, ale prečo nie." usmeje sa.

„Vieš, všetci ostatný povedali nie." zatvárim sa smutne. „A tiež som si myslela, že ty by si to jediný prijal." Pousmiala som sa.

„Dobre, tak mám prísť ku vám?"

„Áno, mama sa v tom trochu vyzná a tak by nám s tým pomohla."

„Výborne, tak... po škole." Povie trochu podozrievavo. Netuším prečo, no s úľavou sa opriem o skrinky a som rada, že to fungovalo. O žiadnom dlhodobom pute v podstate nevie, takže by to malo byť v pohode. Pribehne ku Lydia spolu s Maliou.

„Vyšlo to?" opýta sa Lydia.

„Našťastie. Ale bol nejaký podozrievavý..." pozrime sa smerom kde Stiles odišiel.

„Je synom policajta." Trochu sa zasmeje.

„Dobre. Dnes po škole mi s tým mama trochu pomôže..."

„No..." začne Malia.

„Čo," nakloním hlavu. Čakám to najhoršie.

„Liam navrhol, že by sme tam mohli byť ja my ostatný, že vraj aby sme to mali pod kontrolou, ak by to nefungovalo..." povie vyhýbavo.

„Ja som mu ale povedala, že vy ste odmietli. Tak ako navrhla Kira." Neveriacky na ňu pozriem.

„Tak mu jednoducho povieme, že sme si to... rozmysleli." Mykne plecami.

„Dobre," povzdychnem si a odvlečiem sa do triedy.

-

„Musíš sa mu len pozerať do očí. musíš si predstavovať, ako asi to puto vyzerá a potom to pocítiš." Povie mama a pohladí ma po pleciach.

„Približne ako?"

„Je to individuálne. No vždy to chvíľku bolí..." stisne pery.

„Nespomínala si mi, že to bolí." Toto vo mne vyvolalo menšie pochybnosti o tom, že to je len puto.

„Neboj sa, zvládneš to." Pousmeje sa a konečne otvoríme dvere. Privítame našu návštevu a sadneme si na zem.

„Dobre, takže... mali by ste mať dvojice." Povie mama a všetci si teda sadnú oproti sebe.

„Mamy, budú sa len pozerať." stisnem pery a ukážem Stilesovi nech si sadne vedľa mňa.

„Aha," zahryzne si do pery a všetci si sadnú na gauč. My dvaja sedíme na vankúšoch, ktoré sú na zemi. Mama si sadne na gauč oproti.

„Tak dobre, mali by ste sa držať za ruky," robí sa, že číta, aby to bolo presvedčivejšie. „a mali by ste si navzájom hľadieť do očí." pozrie na nás. Nastavím ruky a Stiles mi do nich vloží tie svoje. Viac sa vystriem a potom sa pozriem do Stilesovích očí. zhlboka sa nadýchnem. No v tom sa ešte ozve Stiels.

„Čo mám vlastne robiť?" pozerá sa mi do očí, no hlavu trochu pootočí na mamu.

„Len vnímaj jej prítomnosť." Pousmeje sa. snažím sa vnímať len Stielsa. Snažím sa predstavovať si to puto... ako malú modrú bodku, ktorá je modrej farby a svieti. Predstavujem si to len v mojej hlave no potom to vidím v Stilesovích očiach. Cítim, ako mi niečo zviera hrudník a v tom mám chuť hodiť sa na Stilesa a chrániť ho vlastným telom, no v tom mi niečo šklbne v hrudi. Zastonám no stále hladím Stilesovi do očí. Stále cítim tú ukrutnú bolesť, akoby mi niečo chcelo vyjsť z hrude. Na chvíľu nemôžem dýchať, no potom len cítim, ako tá bolesť ustupuje a malý obláčik modrej hmly vojde priamo do Stilesovej hrude. Na chvíľu sa mu v očiach blysne ľadovo-modrá farba a potom len povolím zovretie.

----------
Ahojte,

dúfam, že sa Vám dnešná časť páčila a bola by som veľmi rada keby ste aktívny v komentároch :3 a aj v hlasovaní, nech len vidím, či sa Vám príbeh páči :) alebo nie :/
-Sara :)