Connection |Teen Wolf|

|15|

EMMA
Hneď ako zhodí Lydiu na zem, bojím sa čo príde a tak urobím jeden rýchli krok smerom k nim. Už je však neskoro. Nogitsune trhne rukou, ktorú ma na Stilesovom hrdle. Už len vidím ako Stiles bezvládne padá k Lydii a do toho počujem jej krik baanshee. Chvíľu tam stojím a potom sa mi podlomia kolená. Spadnem na ne a rukami sa chytím zeme. Vtedy príde tá naozajstná bolesť, akoby mi niekto vybral kus niečoho z hrude. Bolí to tak strašne moc, že nevnímam čo sa deje okolo. Nič necítim, nevidím a ani nepočujem. Zameriam sa len na malý modrý obláčik, ktorý mi vyletí z hrude... cítim, že sa vo mne niečo uvoľnilo a všimnem si niečo podobné vlne. Hneď pocítim zimu a všade okolo začnú padať biele vločky. So slzami v očiach sa konečne odvážim rozhliadnuť sa okolo seba. Pohľad mi hneď skončí na skupinke priateľov, ktorý sa skláňajú nad Stilesom. Po štvornožky sa tam dostanem a spoza Kiri sa naňho pozriem. Hneď mi po líci stečie prvá slza. Prederiem sa pomedzi nich a zoberiem mu tvár do rúk.
„Stiles?" poviem priškrteným hlasom. Pozriem s na jeho krk kde sú hlboké rany po pazúroch a prikryjem si ústa. Niekto ma chytí za plecia. Otočím sa a uvidím Scotta, ktorý taktiež plače... moc sa tomu nečudujem, Stiles bol jeho najlepší priateľ a tak ho bez rozmýšľania objímem. Objatie mi silno opätuje.
„Je mi to ľúto...tak strašne moc, prepáč..." začnem mu šepkať do ucha. Nič nepovie, len vzlykne. Potom sa odtiahne, utrie slzy, ktoré mu aj tak tečú po tvári a zodvihne Stilesa. Odvážim sa pozrieť na Lydiu, ktorá len zíza do zeme s rukami celými od krvi. Po tvári jej tečú slzy a vyzerá to tak, akoby nikdy nemali prestať. Opatrne k nej podídem a zodvihnem. Obzriem s na ostatných, ktorý sú z toho taktiež mimo. Hlavne Malia... Ako sa na ňu pozerám zodvihne pohľad a ja sa na ňu prosebne – zúfalo pozriem. Prikývne a niečo povie Liamovi, ktorý ide hneď za Scottom a pridá sa aj Kira. Malia podíde ku mne a pomôže mi s Lydiou... Musíme tu byť pre nich dvoch, ktorý Stilesa poznali najdlhšie. A aj najlepšie.

-

Prídeme pred Lydiin dom. Malia všetko vysvetlí jej mame, keďže sa aspoň ako tak poznajú a ja jej pomôžem do kúpeľne. Posadím ju na vaňu a umyjem ruky od krvi, ktorá už ale stihla celkom zaschnúť, takže nie je najľahšie ju umyť.
„No tak poď.." poviem skôr pre seba.
„Emm?" ozve sa Lydiin zachrípnutý hlas. Zodvihnem k nej pohľad. Do očí sa jej začnú drať slzy.
„Ďakujem," vzlykne. „za všetko čo si preňho urobila." Vzlyky sú silnejšie a tak ju jednoducho silne objímem. Nechcem nič hovoriť a to aj z dôvodu, že naozaj neviem čo. Ale hlavne pre to, že slová teraz nie sú potrebné... po chvíli sa odtiahne utrie si slzy, no stále jej tečú po tvári. Odvediem ju do izby, kde ju posadím na posteľ, kľaknem si pre ňu a pevne jej chytím ruky.
„Lydia, teraz sa len poriadne vyspi, dobre? Zajtra prídeme a... hlavne sa vyspi." Len myknem kútikmi. Ona zas len prikývne a s povzdychom si ľahne bez toho, aby si vymenila zakrvavené šaty. Potichu zavriem dvere a idem dole, kde ešte venujem rýchli pozdrav Lydiinej mame. Spolu s Maliou vyjdeme von a hneď sa na ňu otočím.
„Čo presne si jej povedala."
„Že sa Scott zranil a musel ísť do nemocnice, kde už je spolu s mamou a Lydiu to trochu vzalo..." povie bezvýrazne.
„Dobre. Ďakujem, Mal." Ďakovne sa na ňu pozriem. „A ty si v poriadku?"
„Čože? Ja?" pozrie na mňa. „Jasné. Je mi to ľúto, to je jasné ale..." pokrúti hlavou, no z jej hlasu zacítim niečo iné. Je to až moc veľké sklamanie, no zvykla som si, že Malia je typ človeka, ktorý to v sebe radšej dusí.
„Mala si ho rada, že?" opýtam sa opatrne. Hodí po mne pohľad, za ktorým sa mihne prekvapenie.
„Áno... chvíľu sme spolu...chodili." povie a stisne pery. Nadýchnem sa a v tom momente naozaj neviem, čo by som mohla povedať. Poznám Stilesa najkratšie ale aj napriek tomu ma to zasiahlo. Začne mi byť trochu zima a vidím, že Malia sa tiež objíma rukami. Zrazu mi niečo spadne do oka a tak zhíknem a začnem si ho šúchať.
„Si v pohode?" opýta sa Mal.
„Jasné, len mi niečo..." pozriem sa na ňu a aj keď mi jedno oko neskutočne slzí, vidím na Maliinich vlasoch biele bodky. Zamračím sa a hneď si jeden jej pramienok zoberiem medzi prsty.
„Čo je?" opýta sa trochu nechápavo a potom sa pozrie na moje vlasy. „Sneží..?" vydýchne a pozrie sa do neba.
„Asi... áno." Poviem potichu. zrazu mi začne zvoniť telefón. „Áno mami?"
„Domov. Hneď!" a zloží to. Nechápavo sa zamračím na telefón a pozriem na Mal.
„Poď," myknem hlavu aby ma nasledovala. Za pár minút sme pred našim domom a vojdeme dnu.
„Čo sa stalo?" povie hneď mama hlasom, ktorý hovorí, že je vystrašená, nahnevaná a vôbec nechápe čo sa deje. Zamračím sa a poddám sa jej zovretiu keďže si ma hneď začne prezerať.
„Mami...dosť." poviem unavene.
„Čo som ti hovorila. Emócie na uzde!" začne mi to všetko vyčítať a potom dokonca aj to, že mi dovolila pomôcť Stilesovi, lebo toto je vraj celkom vážne, čo sa týka nášho sveta. Toto ma dostane vzhľadom na to, aká je situácia. Síce o nej nevie, takže by som jej to nemusela vyčítať... ale musím.
„Vieš čo?!" skočím jej do reči. Prudko dýcham a urobím krok k nej so vztýčeným prstom. „Je mŕtvy, chápeš? Ako som mala udržať emócie na uzde! Vieš ako to bolel, keď sa to spojenie zrušilo?!" začnem plakať a zničene si sadnem.
„Zlatíčko to mi je..." povie a dá mi ruky na plecia.
„Nie," poviem podráždeným hlasom, ktorý je však pevný a jej ruky zo seba strasiem. Postavím sa a pozriem sa na ňu. „nehovor to. Tebe to je predsa jedno. A ak ti toto všetko vadí," teatrálne ukážem okolo seba no najviac mám na mysli to, čo sa deje von. „tak sa o to nestaraj. Ja to vyriešim." Hodím na ňu posledný odhodlaný pohľad a ukážem Malii aby šla preč. Idem hneď za ňou.
„Emma, kam ideš?!" povie ublížene.
„Dnes budem spať inde." Poviem len a zatvorím za sebou dvere.
„Môžeš ísť ku mne, ak chceš." Navrhne hneď Malia a smutne sa usmeje.
„Ďakujem." Ten istý úsmev jej opätujem. Po ceste ešte sledujem vločky, ktoré neustále padajú z oblohy.
„Vieš, že ľudia si všimnú, že v strede leta sneží..." povie Malia po chvíli.
„Bohužiaľ áno." Povzdychnem si a snažím sa rozmýšľať, čo s tým urobím.

-----------
Ahojte ^^

po dlhšej dobe sa hlásim ale... who cares :D takže, dúfam, že sa Vám dnešná časť páčila a... k tomu Stilesovi... nie je to 1 Apríl hej :DD patrí to k príbehu a tak som sa rozhodla :) ale asi Vám poviem jednu vec... ešte v tomto príbehu nekončí :D :) určite ma potešíte nejakým vote a komentárom :3
-Sara :)