Anjel Školy Temna /3/

4. Kapitola

Dolu prečítať, bude vás zaujímať!

„Bože,Bože,Bože!"opakujem priškrteným hlasom a pomaly sa posúvam dopredu, aby som sa nedotkla žiadnej zo stien jaskyne.

Peter sa priškrtene zasmeje.

„Nebojíš sa môjho otca, ale pavúky ťa zabíjajú."

Už už sa nadychujem, keď v tom sa predomnou na pavučinke začne hojdať pavúk. Hojdá sa pred mojím nosom a pozrä na mňa. Viem to.

„Peter?" pošepkám a začnem cúvať. Narazím do jeho hrude a pozriem hore.

Peter je celý červený a ramená sa mu trasú.

„Daj to preč!" vrazím mu do ramena. Potiahne za pavučinku a pavúka jemne položí na zem.

„Už poď!" potiahne ma do vnútra jaskyne.

Nie je tu nič,iba pahreba. Peter odbehne a zrazu sa vráti s drevom. Hodí ho na kopu a zapáli. Jaskyňu zaleje jemné svetlo a teplo.

„Tvoj otec je stále tu?" spýtam sa.

„Nie. Asi je v dome v dimenzii, alebo niekde na svete. Možno si berie duše. Nikdy to neviem a asi ani nechcem. vždy keď je hore, niekoho si vezme. Vždy ich tu je viac a viac. A teraz Tobias. Nechcem riešiť tisíce tých životov."

„Neviem ako sa cítiš, ale viem,že nie dobre. Každý z nás bol sklamaný. Každého niečo bolelo. Ak to raz príde, nikdy to neustúpi. Možno sa tá bolesť otupí. Ale bude tu vždy. Musíš ju prijať. Keď budeš zmierený, prejde to všetko."

Tvárou mu preblesne tieň, ale inak sa nič nezmení. Ľahnem si na zem, tvárou k ohňu.

„Dobrú." pošepnem a nechám sa unášať tmou.

***

Zobudí ma tupý náraz zbrane na zem.

„Nef! Raňajky!"zobudí ma polotichým hlasom.

Posadím sa a zazriem na moje raňajky.

„Vraj sa to dá jesť. Nebudem ti klamať, je to fuj."

Zasmejem sa a vezmem to niečo do ruky. Zahryznem a prehltnem. Ani nepremýšľam, ako to vlastne chutí.

„Ideme?" spýtam sa po tom, čo zvyšok spálime.

Mlčky sa postavíme a vybehneme chodbou. Postupujeme pri stene. Jedna ruka na skalách, druhá na zbrani. Vtedy to začujeme.

Dupot ťažkých topánok. Peter ukáže číslo dva. 

Opriem sa o stenu a čakám. Zazriem pohyb. Vyskočím spoza skaly a strelím jedného. Peter medzitým dostane druhého a rozbehneme sa. Ruka na stene.

„Zašpinila si sa." oznámi mi ledabolo.

„Aj ty. A bež."posúrim ho.

Dierou sa ozve rana a plecom mi prebehne bolesť.

„Au!" syknem, ale neobzerám sa.

Niekoho ruka na stiahne do diery v skalách. Pristanem na pevnej hrudi.

„Ticho!" pošepká mi jeho hlas.

Nacapená na jeho hrudi počúvam šuchot topánok.

„Ideme!"vytiahne ma .

Jaskyňou sa ozve výbuch. Zo stropu sa zosypú kamene. Teplo mi oškvrkne chrbát a skaly na ktoré narazím mi dorežú tvár.

Na krku cítim krv, no stále utekám. Ďalšia rana zasiahne Petra. Šklbne mu rukou. Má obhorený chrbát.

„Bež!" vykríknem, keď uvidím ďaľšiu bombu padať na nás.

Ozve sa ďaľšia rana, ktor odtrhne kus skaly.

Vbehneme do tenkej uličky a potom do ďaľšej a ďaľšej.

„Nemôžem." zastavím a opriem sa o stenu.

„Chvíľu, prosím." potiahne ma.

Rozbehnem sa. Po čele mi steká pot, v ruke mi pulzuje a chrbát mi horí.

„Peter?" zastavím sa.

„Nie je čas!" zahriakne ma.

„Utekaj." a nechám sa zavaliť bolesťou.

____
Ahojte!

Nezabudla som na vás, nebojteeee!

Milujete ma, ja viem :D

Keďže ste úžasný, môžete sa ma spýtať čokoľvek do SPRÁV!!!!!!

Odpoviem na všetko, beriem aj osobné otázky.

Love ya♥