Anjel Školy Temna /3/

16. Kapitola

Môj kufor na schodoch klepoce ako vtedy. Je to istý spôsob tresk-plesk, len menej pravidelný.

„Daj sem," oco ho vezme a naloží do auta,„musí ešte vydržať cestu."

„Ale oci. Vydrží. Ja som zodpovedné dievča." nasadnem do auta a vyzriem z okna.

Keby som to pred rokmi vedela, nespravila by som to.

Ticho by som sedela doma a premýšlala by som nad žurnalistikou.

Prečo vlastne chcem znovu opakovať históriu?

„Pripravená?" nasadne vedľa otec.

„Vlastne nie." zasmejem sa sama nad sebou.

„Nie?" pozrie na mňa s pochybnosťou v očiach.

„Nie. Chcela som zistiť kde mám korene. Chcela som bojovať pre Diggoryho a pre brata. Ale už nechcem. Chápem že na všetky činy mali dôvod. Tati nikam nejdem. Nie teraz, nie dnes."

„A čo chceš robiť? Dobre vieš že..." skočí mi do reči.

„UCLA." vystúpim z auta.

„Nef?" zastaví ma jeho hlas.

„No?"

„Som na teba hrdý." usmeje sa.

Vojdem do izby a prehrabem všetky poličky kým to nájdem.

Malý papierik s adresou.

„Idem si po teba bráško."

„Kam tak utekáš?" podozrievavo na mňa pozrie otec vo dverách.

„Von. Neboj sa, prídem." s týmito slovami zabuchnem dvere a rozbehnem sa.

Zastavím až pred domov so správnou adresou.

Domom..

Skôr opusteným skladiskom.

Vojdem dnu a pásťou zabúcham na dvere pred sebou.

„Áno?" uvidím pred sebou blonďatú hlavu a krásne oči.

„Mans?" oslovím ho.

V momente mám na krku dýku. „Takto ma volala iba moja sestrička a on je mŕtva. Kto dočerta si?" zasyčí mi do ucha.

„Tvoja sestra," pošepnem pridusene,„pozri si znamienko."

Pustí ma a vytiahne mi vričko.

„Si to naozaj ty?" dotkne sa ma, teraz už jemne.

Objímem ho. Nechcem nič hovoriť, iba si užívať ten pocit že je somnou.

„Ako si ma našla?" spýta sa keď sa odtiahnem.

„Môžem ísť ďalej?" spýtam sa.

„Môj sklad je aj tvoj sklad." uchcechtne sa.

Vyrozprávam mu všetko. Istým spôsobom sa mi uľaví.

Pretože je živý a zdravý.

„Ak by si nebola moja sestra, povedal by som že si blázon." postaví sa a prejde ku knižnici.

„A prečo to nepovieš teraz?"

„Pretože tu mám kódex a ten o takomto niečom hovorí." prisadne si späť a listuje v stránkach.

„Čo konkrétne?" nazriem mu cez plece.

„To čo si spravila má dve pravidlá. Život odkiaľ si prišla neexistuje. A môžeš to urobiť iba raz." pozrie mi rovno do očí.

„Tak to máme problém. Na školu sa valí pohroma o ktorej viem len ja, sleduje ma sám diabol a prenasleduje milostný trojuholník." prednesiem ironicky a zložím si hlavu do dlaní.

„Neverím že to vravím, ale budeme musieť študovať." vráti knihu na poličku.

„Čo?" pozriem na neho.

„Vraciame sa do školy."

***

Asi najbizarnejším činom v mojom živote bolo predstaviť brata otcovi a priznať sa, čo som spackala. Samozrejme som vynechala fakt o chalanoch a tiež to, že som mala byť vydatá.

„Takže to vieš." pozrie do blba po mojm dlhom monológu.

„Áno. A chystám sa všetkému zabrániť. Len mi musíš dať šancu." pozriem na neho s dôverou v očiach, aj keď neverím sama sebe.

„Vieš do čoho ideš. Len tam mysli na mňa dobre? A ty. Tu ju budeš strážiť." pozrie na Mansa.

„Áno strýko." usmeje sa na neho novonadobnutou radosťou.

„Ségra? Ideme im ukázať čo to je sila."

'''

Už tretíkrát prechádzam touto bránou, no stále ma uchvacuje.

Prebehnem po oknách a pokojná si poviem, že som doma.

„Och prepáč!" vykríkne malá blondínka a vrhne sa za papiermi.

„To je v poriadku. Ako sa voláš?" spýtam sa.

„Ema." usmeje sa na mňa a zasa sa venuje papierom.

„Niečo mi hovorí, že budeme spolubývajúce."

„Sestrička?" drgne ma do ramena,„asi máme problém."

V tom istom momente mnou prejde známa triaška.

„Asi som našiel tvojho Tobiasa."

_____________
Ahojte!

Tejto časti som obetovala známky z fyziky😂😂😂

Milujte ma ľudia😭😂😂😂

Tak ako ja vás♥