Anjel Školy Temna /3/

6. Kapitola

Modlila som sa, nadávala som, dokonca som aj prosila.

Nikdy som neverila ľuďom ktorí tvrdili,že videli celý svoj život. Ale teraz verím. Začnete premýšľať, kde ste urobili chybu.

Pred dopadom som myslela na všetkých, ktorých tu nechám. Na všetko,čo som urobila zle. Čo som mala zmeniť?

Zatvorila som oči a nechala som sa unášať vetrom. Načo kričať? O odpustenie som už poprosila.

Dopadla som. Nie tvrdo,iba nepríjemne. Moje telo sa zaborilo do niečoho mazľavého.

Chvíľusom zastala ležať a zvažovala som svoje možnosti. Pohla som prstami, nohami....žiadna bolesť.

Pohla som rukou. Prešla mi ňou šialená bolesť.

Pomaly som sa posadila. Neviem kam som to dopadla, no nebolí to a zjavne to nežije.

Zdravou rukou si prejdem po vreckách. V jednom z nich je obväz. Pripevním si ruku o bok, aj keď s riadnymi ťažkosťami.

Pozbieram sa a poobzerám sa. Peter môže byť všade tu.

Neviem kam sa vydať. Nemám nič a bez neho som stratená na neznámom mieste. Bez jedla, s trochou vody.

Ešte raz sa otočím dokola, no nikde nikto, až na nepatrnýpohyb naľavo.

Otočím sa tým smerom a naskytne sa mi výjav, ktorý je pre mňa ako hororová scéna.

Tobias zvriera vak, ktorý patril Petrovi.

Chcem sa rozbehnúť ďaleko od neho, no v tom sa vyparí tak rýchlo, ako sa objavil.

Otočím sa a narazím do jeho hrudníka.

„Ja som vravel, že sa hneď stretneme." podvihne mi bradu a prinúti ma pozrieť sa mu do očí.

„Rada ťa vidím." odpoviem milo, aj keď iba na oko.V hlave sa mi vynie plán, ktorý je takpovediac šialený.

Zahŕňa body ako upísať sa diablovi a potom ho oklamať.

„Konečne si prišla na to, že sombou ti je lepšie." uškrnie sa.

„Áno. Vždy som chcela vládnuť peklu. A ty to vieš, veď ma poznáš." pohladkám ho po líci a žalúdok sa mi zdvyhne. Je to ako dotknúť sa mŕtveho, čo on v konečnom dôsledku je.

Ani sa nenazdám, a už stojím presne na  tej chdbe, kde v sne.

„Vitaj doma." jeho ruka skĺzne na moje plece.

„Ďakujem." usmejem sa aj cez slzy, ktoré sa mi tlačia do očí.

„Naša izba je tamto. Urob si pohodlie,umy sa, ja budem na terase.

Prejdem do izby, ktorá je odteraz aj moja. Zložím všetky veci a prejdem ku skrinke. Prastami prejdem po lemoch šiat a vyberiem tie najjemnejšie. Sú z bieleho hodvábu.

Pozriem sa na svoju zlomenú ruku.

Zahoj si ju...

Ozve sa mi v hlave. Odmotám si obväz a pohýbem prstami. Bolesť prejde.

Vojdem do miestnosti vedľa a tipnem správne, je to kúpeľňa.

Napustím vaňu a sadnem si na jej okraj. Keď je napustená doplna, ľahnem si do vody a nechám hladinu zhltnúť ma.

Nechcem sa vracať za ním. Nechcem ísť za tým, vo mi vzal Tobiasa. Nechcem ísť za jeho mŕtvym telom. No nemám na výber.

Oblečiem sa a vyberiem sa na terasu. Tobias sa pozerá do diaľky. Tu to vyzerá uplne inak. Pred palácom rastú stromy a trávnik je sýtozelený.

„Tak si tu." kývne rukou, aby som prišla bližšie.

„Kde inde by som bola?" spýtam sa rečnícku otázku, aj keď si viem predstaviť rôzne alternatívy odpovede.

„Už som poslal po toho Petra. Je len na tebe, čo s ním bude."

V jeho hlase zaznie nemá vyhrážka a ja osamiem.

_________
Ahojte!

Ospravedlňujem sa za kratučkú kapitolu, ale ja šikulka mám ruku v sadre. Nepýtajte sa :D

UŽ ste sa s Tobiasom rozlúčili, alebo stále veríte?

Dear Peter je už publikovaný, takže ak chcete, pozrite čo som to zas vymyslela.

tradične potešia komentíky a votes♥

Love ya♥