Anjel Školy Temna /3/

14. Kapitola

„Pamätáš si svoj sen?"

„Áno."

Veď ako by som mohla zabudnúť?

„To je všetko. Dokáž to a môžeš naozaj hocičo." zmizne rovnako rýchlo, ako sa objavil.

Otočím sa späť k útesu.

„Vidíš Mans. A teraz už nie je cesta späť."

Vrátim sa domov. Mlčky prejdem popri skupine ľudí. Nutkanie hodiť sa Petrovi do náručia bolí skoro fyzicky. Sadnem si do kresla a pozriem sa von na upršanú krajinu.

Vzala som svoj nový denník, zhlboka som sa nadýchla a začala som písať odkaz pre Petra.

Všetko je tak hlúpo pominuteľné. Akoby ani neexistovalo niečo ako stálosť. Meníme sa zo sekundy na sekundu. Život nám neumožňuje niekoho spoznať. Nemôžeme ani milovať nastálo. No my ľudia sme hlupáci.

Drahý Peter. Čo by ťa zachránilo, keby som odišla? Láska?

Výmysel poetov a básnikov. Naučila som ťa ju, daruješ mi to isté? Silu žiť v tomto svete. Svete plnom sebaklamu a hnevu. Chodíme po svete so zatvorenými očami.

Láska klame a ty veríš. Dakedy si to videl. Videl si, že láska ničí. Videl si, že klame.

A ja hlúpa som to chcela sebecky zničiť. Hlúpo si navrávať, že láska býva opätovaná.
Myslela som si, že to tak bude lepšie.

Lepšie pre koho? Stala som sa sebeckou hlupaňou?

Toľko rán. Toľko bolesti. Som chorá z neustálej bolesti. Akoby ťa zožierala. Nechce to prestať, nech robím, čo robím.

Nebuď hlupákom, čo miluje lásku. Nie všetky duše sú tajomné. Nikdy rovnaké. Nehľadaj náhradu.

Koľkorát si veril že miluješ, a koľkokrát si miloval.

Odchádam od teba ako som odišla vtedy.

Keď som odišla raz, spravím to znovu. Pretože vtedy som nebola zlomená. No teraz som. Už toľkokrát som to chcela.

Zmiznúť z tvojho sveta. Ty by si mal zmiznúť z môjho.

Som ako ruža, o ktorej som ti rozprávala. Krásna biela ruža, ktorú ničí tvoja zaslepenosť.

Nie láska. Tam je ten rozdieľ medzi tebou a mnou.

Ty myslíš o láske, no ja o bolesti. Tak mi povedz. Čo nás spája?

Srdcia, bolesť, minulosť či tajomstvá?

Pohľad?

Udrieť ťa, či pobozkať?

Ak myslíš na lásku dúfaš v ňu?

Dúfaš alebo zabúdaš.

Tlkot tvojho srdca musí byť jej meno. Čo ti šepká? Nepátraj na povrchu.

Komu sa obetuješ?

Tej láske poetov, či tej čo klame. Pretože máš iba jeden výber.

Prečo ti to vravím až teraz? Pretože moje tajomstvá ma zožierajú ako rakovina a ja nechcem zomrieť s ich váhou.

A tak sa ti spovedám, aby som sa očistila. A možno ma prekľaješ na stotisíckrát, ale ja som sa rozhodla. Teraz alebo nikdy.

Chceš moje tajomstvá, moju lásku, dušu?

Stále ma nepoznáš, aj po tej dobe. Pretože ja som hlavolam.

Odlož svoje ego a pozri sa naozaj.

Vidíš ma?

Milovala som, no teraz som iba zlomená.

A to je prvý dôkaz.

Keby si ma poznal, vedel by si to.

Verila som, no dnes nedúfam.

Možno by si to tušil, keby si ma poznal.

Tak kde je tá, ktorou ma nahrázaš?

Duša tmavá, ako noci, ktoré mi tak chýbajú.
Kusy ukradnutého času sa miešajú so slzami a ja sa spovedám z lásky.

Z lásky zostáva nenávisť. No nie k tebe. Súdim seba samu.

A možno aj preto odchádzam preč.

Pretože som sa odsúdila a pre zločincov už nie je návratu.

•••

Položím malú knižku na stôl a naposledy sa obzriem späť. Idem tam, kam to začalo. Idem do prekliateho mesta.

Prvé mesto sídla školy.

Milovaný a nenávidený Londýn.

Nadýchnem sa a dúfam, že mi všetci odpustia.

_______
Ahojte!

Dneska som nejako málo akčná :'D aspoň ma nebudete chcieť zabiť :'D

Som chorá, takže na viac sa nezmôžem, ale snáď som potešila team Tobias.

Lebo Nefrit zdrhá od Petra.

Ako keby ste nevedeli že? :'D

Keďže ste sa konečne zapojili, bude aj ďalšia knihaaaaaa.

Áno, áno.

Love ya♥