Anjel Školy Temna /3/

Epilóg

„Si neprekonateľný idiot." vezmem kúsok vaty premočený dezinfekciou a pricapnem mu ho na peru.

„Do riti ovládaj sa!" ztrasie vatičku a nepríjemne na mňa zazrie.

Rana na pere sa mu zacelí a Peter sa postaví.

„Ja sa ovládam dokonale. Ak by som to nespravila, vrazila by som ti znova." vezmem novú vatičku a vojdem do spálne.

„A ty!" pricamnem mu vatu na tvár a on nepríjemne zasyčí,„nabudúce prehodnoť čo robíš." poutieram mu zbytok krvy z líca a odpad šľahnem do koša.

„A teraz obaja von." ukážem na dvere a pozorujem dve postavy na odchode. Vo dverách sa ale zastavia a začnú do seba drgať.

„Ale notak. Ešte ste len pri dverách." zakričím za nimi, keď sa konečne dostanú na chodbu.

„Deti." skonštatuje môj brat, sediac na okne.

„Ty buď ticho." zahriaknem ho.

„Ale ségra. Ja som ho neudrel." zagáni.

„Von!" ukážem na dvere.

„Ale iba preto, že idem cikať."

Pokrútim nad ním hlavu a postavím sa na parapet. Odrazím sa nohami a nechám sa unášať vetrom, ako som to robila predtým.

Oči otvorím až na vyhriatej streche. Zvládla som to.

Všetci žijú. Voľby sme vyhrali.

No stále si nemôžem vydýchnuť. Možno som sa až príliš zahrávala s ohňom.

Na streche zamnou započujem pohyb.

„Pamätám si." Tobiasov pohľad ma priklincuje o strechu.

„Prosím?" vyskočím na nohy.

„Pamätám si všetko a nenechám to tak. Ten pajác zaplatí." kývne hlavou zamňa.

„Vieš kto som? Čo vlastne chceš? Si nikto." skríkne na neho Peter.

„Ja si len beriem čo je moje. A ty, ty mi v tom nemôžeš zabrániť." rýchlo sa otočí a skočí na dvor.

„Neboj sa." pritiahne si ma Peter.

„Nebojím sa jeho. Bojím sa seba." zašepkám a viem, že to prepočul.

Pretože som v bezpečí jeho objatia, no jedna moja časť chce utekať za tým, ktorému patrí moje srdce.

Lenže ja som nešla.

Jedna vojna skončila a jednu som začala.

END.

......
Ahojte.

Neverím že som práve ukončila tretiu knihu!

Čísla pri Princovi sú neuveriteľné a každým dňom narastajú.

Ďakujem za každý jeden vote. Viem, že toto nie je len o ich sledovaní, ale každá notifikácia pre mňa znamená uznanie.

Tak isto ďakujem za komentáre. Či boli pozitívne alebo negatívne, znamenali pre mňa posun. Ukazovali mi čo je dobré a čo treba zlepšiť. Tvorili ste somnou každú jednu časť, každé slovo.

Boli ste tým, čo iný nazývajú múza alebo inšpirácia.

Verte či nie, všímam si všetky votes, komenty a pridania do reading listov.

Vy tvoríte Princa. Vy ste žiakmi na chodbách. Ste silou.

Všetkých vás ľúbim.

#teamNika4eva♥

Duch školy temna už zverejnený