Osamelé noci

2. kapitola

„Ako dlho už chodíš so svojim priateľom, Lav?"

Shannon mi doniesla kávu do kancelárie. Potom si odtiahla stoličku na kolieskach a posadila sa za voľný stôl oproti mňa. Logan dnes nebol v práci. Keby bol, musel by celý deň počúvať jej frflanie, že ju včera nechal na večierku samú.

Zložila som si okuliare a minimalizovala program na počítači. Bolo pol dvanástej, ideálny čas na obedňajšiu pauzu.

„Vďaka," vzala som si kávu od Shannon. „Už to je niečo vyše dva roky."

„To vážne?"

Spojila som dlane a zdvihla ich nad hlavu. Stavce v mojom chrbte zapraskali, v šiji ma bodalo. Mala by som sa konečne naučiť poriadne sedieť za počítačom, ináč mi odíde chrbtica. Odchlipla som si z kávy a usmiala sa na Shannon.

„Prečo? Myslela si si, že je to kratšie?"

„Dva roky chodíš s nejakým chlapom a ja neviem, kto to je?" nadvihla obočie. „Hoci na druhej strane... Vyzeráš tak, že už si skončila s fázou slepej zamilovanosti. Prečo si taká tajnostkárka?"

„Nie som. Iba jednoducho nepovažujem za potrebné každému vešať na nos, že nie som single a že sme sa včera pohádali kvôli farbe vankúšov na pohovke."

„Naozaj?"

„Nie," zasmiala som sa. „Byt bol už zariadený, keď som tam prišla. Absolútne neriešim jeho zariadenie, hoci je tam pár vecí, ktoré sa mi vôbec nepáčia."

„Aké?"

„Čierne steny v spálni. Vždy som bola zvyknutá na bledé steny a tá lesklá farba a textúra na stene v čiernom ma privádza do šialenstva," zavtipkovala som.

„Logan hovoril, že bývaš v drahom byte. Je bohatý? Preto o ňom nehovoríš?"

„Hej," poškrabala som sa vo vlasoch. „Nerada by som bola, keby sa v práci o mne chýrili reči, že som zlatokopka. Ale áno, má zopár peňazí. Ale platím mu za nájom. Nenechávam sa ním vydržiavať."

Ukazovákom som si začala škriabať pokožku okolo nechtového lôžka na palci a dúfala, že nebudem nasledovať ďalšia paľba nepríjemných otázok. Shannon bola zvedavá. Popravde, pomaly každý môj známy bol zvedavý na môjho priateľa. Chodila som s ním predsa dva roky a nikto ho nikdy nevidel.

„Ako si zbalila takého chlapa?" pokračovala Shannon.

Usmiala som sa. Jej myšlienky sa odklonili iným smerom, presne ako som potrebovala.

„Nemusela som sa nejako extra snažiť," podoprela som si tvár dlaňou a oprela sa lakťom o stôl. „Počula som, vraj sa mu páčia ženy, ktoré sa neboja urobiť prvý krok. A tak som mu raz povedala, že by som ho rada spoznala bližšie."

„To fakt? A čo on nato?"

„Pozval ma na kávu, trocha sme sa zhovárali a to bolo všetko. Páčila sa mu moja práca a zaujímala ho. Potom sme sa ešte párkrát stretli, ale väčšinu času sme si písali správy. A potom sme sa zrazu dali dokopy."

„Bože, keď to takto hovoríš, znie to tak jednoducho."

„Prečo to aj ty neskúsiš s Loganom?"

„Vieš, že má nemá rád. Včera na večierku sa o mňa ani len nepotkol. Asi sa budem musieť konečne odmilovať a nájsť si nového chlapa."

„Dostalo sa mi do uší, že tam včera boli nejakí adepti."

„Ale no. Vieš, že to boli starí chlipníci. Nestojím o nejaké milostné dobrodružstvo so starým zosušeným chlapom. Rada by som sa usadila. Mám pomaly tridsať, preboha."