Osamelé noci

7. kapitola

„Nechápem, prečo si ma tam nechal, Logan," spustila Shannon a odula líca ako malé dievča.

Obaja sme vedeli, že to len predstiera a snaží sa zahrať ako vtip, no bolo nám jasné, že sa jej to skutočne dotklo. Logan ju nechal na večierku medzi starými chlípnymi hosťami, aby ma mohol odprevadiť domov. Preniesla som svoj zrak na neho a nadvihla obočie. Vravela som ti to.

Prevrátil očami a potom sa usmial.

„Kto by nešiel odprevadiť Lavender, keď má šancu stretnúť sa s jej priateľom," podpichol ma.

Shannon sa pozrela na mňa a nadýchla sa. Svoje náhle nutkanie na preglgnutie som zamaskovala tým, že som sa napila zeleného čaju zo šálky na stole. Pomaly som sa nadýchla a snažila som sa byť pokojná. Vedela som, že Shannon často vyzvedá, s kým to chodím a očakávala som, že onedlho spustí svoju novú paľbu dobre pripravených útokov, aby zo mňa vytiahla aspoň niečo.

„Bol si aj u nej doma?" opýtala sa Logana.

„Nie, len neďaleko susedstva. Vieš, kde býva?" spýtal sa Shannon a znova na mňa preniesol pohľad. Uškrnul sa.

Ukázala som mu spoza kalendára zatnutú päsť tak, aby ju Shannon nevidela, ale on nedbal na moje vyhrážky. Otočil sa naspäť k nej a ignoroval moje nenápadné naježenie sa za stolom. Myslela som, že je kamoš, ale očividne sa mi snažil vrátiť to, že som sa ho nezastala pri Shannon. A navyše som sa ich snažila dať vždy dohromady. Vedela som, že Shannon má Logana rada.

Bola možno troška klebetná a hlučná, ale bola to v pohode baba. Na večierkoch sa kvôli jej úžasným dlhým lesklým vlasom a plnosti kriviek motalo mnoho chlapov, ale ona odmietala podľahnúť čo i len jednému z nich. Mysleli by ste si, že žena s takou postavou to bude aj patrične zneužívať, ale ona ostávala stále iba v roli sekretárky, nesnažila sa rozbiť niečie manželstvo, aby mohla stúpať po kariérnom rebríčku. Jacobovho otca si vážila.

„Kde to býva?" zaklipkala Shannon na neho mihalnicami.

Vzdychla som si a natiahla sa na stoličke. Naša spoločná obedňajšia prestávka iba začala, to znamenalo, že mali takmer celú polhodinu nato, aby ma poriadne vypočúvali. Naše polystyrénové obedáre sedeli na stole pri nás, ale nikto sa ich zatiaľ nedotkol.

Rozhodla som sa presunúť ich pozornosť radšej na jedlo a otvorila prvú dózu. Ryža so zeleninovou panvicou ma ubezpečila, že sa jedná o môj obed. Vzala som si ho a zo svojho stola vytiahla vidličku.

„V tej bohatej štvrti, kde bývajú samé hviezdy," odpovedal Logan práve, keď som si do úst napchala plnú vidličku póru.

„To vážne? Lavender! Musíš nám povedať, s kým to konečne chodíš. Bože, isto to bude niekto bohatý alebo slávny."

„Alebo oboje," zasmial sa Logan.

Prehltla som svoje sústo a osopila sa na neho: „Prestaň ju proti mne štvať, dobre?"

„Veď nič nerobím!" zasmial sa a zdvihol dlane do obranného postoja. „Sľubujem, že už budem dobrý."

Nabrala som si ďalšiu vidličku zeleniny a ryže a znova na neho zazrela. Nepáčilo sa mi, akým smerom sa ubiehali naše rozhovory. Počas uplynulých dvoch rokov sa mi to darilo všetko tajiť. Zvyčajne som tvrdila, že nikoho nemám a tak sa vyhýbala otázkam, no po čase mi niekoľko ľudí nechcelo dať pokoj a tak som si povedala, že sa prestanem vydávať za slobodné dievča.

Hoci som sa tak striasla niekoľkých nápadníkov, nezastavila som tak záplavu otázok, kto je to ten môj supertajný priateľ, ktorého nechcem nikomu ukázať.