Epilóg

1.1K 154 11
                                    

Nevedela som, ako dlho to už bolo, čo som odišla od Jacoba. Dni sa zliali do neforemných rokov, ktoré boli až príliš dlhé. Bolesť postupne vybledla, otupil ju čas, nové mesto a práca.

Jacob mi chcel odpustiť, pretože sa bál toho, že ma stratí. Dokonca bol ochotný trpieť bolesť, ktorú som mu spôsobila. Až v tom momente som si uvedomila, že možno to bol on, čo sa cítil oveľa osamelejší, hoci bol vždy obklopený obrovským množstvom ľudí.

Jeho video správu som mala uloženú vo svojom telefóne, no po dlhých sivých mesiacoch prázdnoty som ju otvárala iba zriedka. Bol silný, silnejší než ja. O tom nebolo pochýb. Určite sa z rozchodu so mnou pozbiera. A potom si nájde seberovnú, ktorá bude pracovať možno rovnako dlho ako on a ktorej nebude vadiť to, že musia zachovať svoj vzťah v tajnosti.

O jednom som však bola presvedčená. Žiadna ho nebude ľúbiť viac než ja. 

Milovala som ho a preto ho musela pustiť...

Osamelé nociWhere stories live. Discover now