Veterán [V OPRAVE]

Časť 17.

Takže čuste ľudia. ☺

Opäť sa vám tu hlásim s novou časťou Veterána. Chcem vám v prvom rade neskutočne poďakovať za 1K čítaní, je to obrovské číslo, ktoré mi dnes urobilo obrovskú radosť. ♥ Ďakujem. :*

Po druhé, chcem vám predstaviť ďalšiu postavu, Vasiľa, ktorého si "zahrá" herec Sebastian Stan. :) Tak, teraz už poznáte troch vojakov, Vasiľa, Nikolaia a Luku. :) Sebastiana som zvolila preto, lebo sa mi veľmi páčil ako vojak v Captain America: First Avenger. Keď som to šla prvýkrát pozerať, nebolo to kvôli chlapcom, ale kvôli jednému z mojich najobľúbenejších hercov - kvôli Dominicovi Cooperovi, ktorý si zahral môjho milovaného Howarda Starka. Ani som si to vtedy neuvedomila, ale jednoducho som si Avengers zamilovala. ♥ 

To je ale o inom, narážam na to hlavne preto, lebo som si obľúbila hercov Chrisa Evansa a Sebastiana Stana, tak mi napadlo, že chlapci dostanú role mojich dvoch hrdinov. ♥ Dúfam, že s nimi budete spokojní, rovnako, ako ja. ♥

Dosť bolo ale mojich slov a nechajte sa prenášať sedemdesiatštyri rokov dozadu. Prajem vám príjemné čítanie. 

Vaša Anči. ♥ :*

***

"Viete vôbec o tom, že tu len stojím ako taký idiot a ničomu nechápem?" prepaľovala oboch pohľadom. René sa na ňu iba usmial a priblížil sa k nej, načo ona rozprestrela dlaň smerom k zemi a zasyčala po ňom: "Radšej zostaň tam, kde si stál predtým, nemusí to dopadnúť najlepšie." René pochopil, že by ju nemal pokúšať, preto viac krokov nespravil.

"To je ten vojak, Mila, to je René. Ani za ním nemusíš ísť," pokrčil plecami Nikolai. René vypleštil oči na Nikolaia a následne - opäť s úsmevom - sa pozrel natešený na Miladu.

"Tak ty si sa chystala za mnou. Ou, aké milé, ak chceš, môžeme ísť niekam my dvaja, aby sme mali súkromie," žmurkol po nej, zatiaľ čo si myslel, že ju čoskoro dostane do svojich rúk. To si všimol Nikolai a vzbudilo to v ňom niečo, čo dosiaľ často nepociťoval - žiarlivosť. Zaťal zuby a dlane v päste, aby na druhého vojaka neskočil a nedolámal mu hnáty. 

"Až tak dôležité to zas nie je, aby ste mali súkromie. Ja som s tým za ňou prišiel, kľudne to môžete riešiť aj predo mnou," odfrkol urazene Nikolai po rusky, čo mu rozumela iba Milada. Musela sa nad ním pousmiať, lichotilo jej to. Pozrela sa s úškrnom na druhého vojaka, no pohľad naňho stačil nato, aby jej kútiky úst klesli. 

"Nie, vyriešime to tu, pred ním, bol to jeho nápad. Ale Boh ho chráň, ak to nezvládneme," zazrela po Nikolaiovi, zatiaľ čo on ich mal pod prísnym dohľadom, akoby to boli jeho deti. Stál za Miladou so založenými rukami a ani nemusel hovoriť nič, jeho výraz tváre dával poriadne najavo, že nikomu nič nedaruje a nech si každý dvakrát rozmyslí, čo spraví. Predtým sa až takto nesprával, no zaľúbenosť urobila svoje a žiarlivosť to vyniesla na vrchol toho všetkého.

Keď si však uvedomil, ako naňho hľadí Milada, ruky spustil a letmo sa na ňu usmial. Pokrčila oboma obočiami a zasmiala sa. Pomaly si začala myslieť, že začína šalieť, že začína blázniť. Rýchlo to preto ukončila a pustila sa do vážnejšej veci.

"Za nejasných okolností som pristúpila na nápad tohto vojaka. A ten je, že by sme pomohli jednej žene a jej deťom. Neviem, či poznáš pani Petény," začala. René uhol pohľadom a pátral v pamäti po tom mene, avšak nedokázal si spomenúť, keďže toto meno ešte nepočul. Prišiel do tejto dediny pred piatimi mesiacmi z obce Veľký Krtíš, kde sa narodil. Pochádzal z baníckej rodiny s nemeckými koreňmi. Za všetko hovorí jeho meno René. Do vojska vstúpil ešte pred vojnou, chcel rodine dokázať, že narozdiel od jeho otca, ktorý vedel ťažiť uhlie v bani, René vedel bojovať za vlasť. Mal snúbenicu, no keďže mala Židovský pôvod, odviezli ju do koncentračného tábora. Viac o nej nevedel.