Veterán [V OPRAVE]

Časť 43.

***Použitá ilustračná fotka***

Milada sa triasla, na jej krk stekala krv z úst muža, ktorého postrelila párkrát do hrude. Vojaci na chvíľku zaváhali, no hneď z nej mŕtvolu odstrčili. Zrazu necítila bolesť v nohe, necítila nič. Iba hľadela hore, na sivú oblohu a na holé kríky stromov, ktoré sa triasli rovnako, ako ona.

"Mila," oslovil ju nemeckým prízvukom fašista a chytil jej pevne dlaň. Podoprel ju zozadu druhou rukou na nadvihol ju. Oprel si ju o stehná a odhrnul jej vlasy, ktoré sa jej kvôli potu na čele prilepili. Snažila sa zhlboka nadýchnuť, zatiaľ len nepravidelne dýchala a vzlykala.

"Alles ist in Ordnung, kein Angst," ubezpečoval ju vojak /Všetko je v poriadku, žiaden strach/ a skúmal jej telo. Videl, že nohu má obviazanú. Nechcel sa jej na nič pýtať, iba jej opakoval, že sa nemusí báť a že ju zanesú do najbližšieho stanu pre zranených. 

Milada chytila kŕč v nohe, bruchu a v krku sa jej vytvorila hrča, ktorá jej dosť znepríjemnila a sťažila dýchanie. Vojaci sa medzi sebou dohovorili, že ju musia zaniesť do svojho stanu pre zranených a voz sa pohol. Vojak jej neustále držal pevne dlaň, no nie tak, aby jej zastavil prúd krvi. Zahrialo ju to, no iba nemo sledovala, ako sa kríky pred jej očami striedajú a ako obloha nemení svoj chladný, sivý vzhľad. Nad ničím nerozmýšľala, v hlave mala doslova prázdno.

***

Nikolai prechádzal okolo kríža na juhovýchodnej strane obce. Pohľadom zostával na bledom kríži, ktorý ku podivu zostal nedotknutý. Zrazu sa mu v mysli objavila Milada. Vo vnútri ho to prekvapilo, nieže by na ňu nemyslel, no v hlave mal plno ďalších otázok a nevyriešených problémov.

"Ach, Mila... Nedáš mi pokoj ani keď tu nie si," povzdychol si.

Postával nečinne pod krížom a civel naň, hoci pred očami videl Miladu. Rozmýšľal, či naňho nezabudla. Prisľúbil si, že keď ju už nabudúce uvidí, nebude ju provokovať. Chýbala mu a vedel, že keď na ňu myslí aj po takom čase, že je naozaj zamilovaný. Bol ale zvedavý, či je to tak aj z jej strany. 

Sadol si na schodík pod krížom, okolo ktorého boli kríky a vysoká tráva a hoci bol neveriaci, pocítil zvláštny pokoj. Ani v lese už neboli tak často počuteľné výstrely a buchnáty. Mohlo to súvisieť aj s príchodom adventu. Minimálne sa o tom dopočul u ostatných vojakov, ktorí boli veriaci. Iste, aj Mária s dcérami sa na advent pripravovali a tak si povedal, že hoci je neveriaci, skúsi sa prispôsobiť im a prežiť s nimi advent, teda prípravu na Vianoce tak, ako oni zvykli. Chcel, aby boli šťastné, keďže v boľševickom Rusku Vianoce znamenali sviatky rodiny a pokoja. Niečo na tom určite bolo. U kresťanov sa narodil Spasiteľ, preto sú to sviatky rodiny a pokoja. Prial si, aby ich prežili v tichosti, skromnosti a v zdraví. Bol ochotný spraviť preto hocičo. Len aby boli deti a matka spokojné. 

Už vedel, čo v tomto skazenom svete znamená jeho život, spoznal jeho cenu. Je tu preto, aby ochránil túto rodinku. Dobre vedel, že ho najbližšie desaťročia budú trápiť mnohé problémy, no zo srdca si prial, aby to tak nebolo. Všetko, čo vkladajú do sveta, všetko, čo robia pre lepší život, sa im raz vráti, to bolo to, v čo veril Nikolai. A bol si v tom istý, akokoľvek ho iný prehováral. Preto sa trocha obával, ako skončí on, keďže zabil niekoľkých ľudí, akokoľvek boli na opačnej strane, akokoľvek boli fašisti a akokoľvek chceli zle. Boli to ľudia. Bol však pripravený niesť zodpovednosť za svoje činy, no nie, kým neskončí vojna. Musel dobojovať. Do samého konca. 

Vedel ale, že vojna raz skončí a on bude musieť zanechať svoju milovanú rodinku tu a on sa bude musieť vrátiť do svojho rodiska. Čo naozaj nechcel. Vedel, že Hitler a jeho chorá banda budú porazení za cenu čohokoľvek, no obával sa víťazstva komunistov. Vedel aj o probléme Sovietov, že majú aj vnútorné problémy. Po nástupe Stalina na "trón", bolo všetko tak, ako nemalo byť. Leninove ambície sa stratili a režim sa dostal do nesprávnych rúk. A Nikolai a spolu s ním aj ostatní vedeli, že to bude mať dopad na ďalšie roky, aj keby bol komunizmus potlačený. Nebol si istý, ako by to celé dopadlo, no aj ako vojak a aj ako osoba mal naňho veľmi ťažké srdce.