Veterán [V OPRAVE]

Časť 45.

"Huh? Ty huncút!" zhíkla Magda, keď Vasiľ vyhodil poslednú kartu počas hry Faraón. Milada si škodoradostne tľapla s Vasiľom a všetci boli naokolo v dobrej nálade. Vonka sa stmievalo, nemali čo robiť a tak posedávali pri ohni v kuchynke, ktorá bola osvietená jedine pieckou. Stačilo to nato, aby dovideli na karty a jeden na druhého. Vasiľ bol najbližšie k piecke, preto - hoci nie často - nakladal drevo. Bolo im príjemne, zatiaľ čo v druhej izbe Mária učila svoje deti vianočnú pesničku. Nastala naozaj príjemná predvianočná atmosféra.

Vonka sa to tiež upokojilo, deti si vymysleli novú hru - pátranie po zvyškoch nábojov pod snehom. Súťažili o to, kto ich nájde najviac. Povolené bolo spočiatku aj kradnutie, no iba v prípade, že účastník hry nedával pozor. To sa ale skončilo, pretože vznikali bitky. Každé ráno alebo každú noc - striedalo sa to - pribudla ďalšia nádielka snehu. Už chýbal iba týždeň do Vianoc.

"Tak a teraz nastal môj čas," riekla tajomne Magda, bradu si pritiahla k dekoltu a po účastníkoch hry hádzala potmehúdske pohľady. Vyzerala ako nejaká diablica v pekle, ktorá pripravuje pre svoje obete ďalšie pokušenia. Vasiľ naklonil hlavu a nadvihol podozrievavo obočie. 

"No davaj," vyzval ju Vasiľ. Milada si obzerala karty a vymýšľala ďalšiu taktiku, ako nad vojakmi zvíťaziť. Karty jej priali, potrebovala sa zbaviť len jednej. Už videla, kto znova prehrá. Uškŕňala sa na Magdu, ktorá si to nechtiac všimla vtedy, keď si napravila pramienok vlasov.

"Mila... Sušíš, sušíš?" pýtala sa, pretože tušila, že jej kolegyňa ukrýva zradné sedmičky. Iba sa rozchichotala, neodpovedala. Videla ale, že nevie ako ďalej a Milada siahla po novej karte. Nasledoval Nikolai. 

Vyložil kartu eso, čo znamenalo, že Vasiľa preskočil a na rade bola Magda. Mala rovnaký znak - srdce a už-už sa chystala vyložiť svoju kartu, keď sa Milade naskytla príležitosť zbaviť sa svojej nežiaducej karty - ďalšieho esa. Magda pootvorila ústa.

"Vy špiny," pokrútila hlavou so zarazeným úsmevom. Nikolai hneď pochopil, o čo Magde ide. Vyhodil svoje karty, ktoré boli dolníky. Mal guľového, srdcového a zeleného dolníka a zaiste nezabudol srdcového vopchať do prostriedku. Magda po ňom zazrela. Nasledoval Vasiľ.

Mal posledné dve karty, ktoré boli zhodné, teda dvaja králi. Avšak ani jeden z nich červený. Tým sa zbavil karát a vyhral. Zdvihol ruky do vzduchu a nadýchol sa.

"To nieee... Prečooo?" skuvíňala Magda. Milada sa chichúňala, až provokatívne vyplazila špičku jazyka. No, rýchlo si ho vrátila späť do úst, akonáhle zbadala, že nemá vhodnú kartu. Nikolai mal poslednú kartu, ktorá však tiež nepodliehala správnej farbe, preto si zobral tiež. Magda si napokon vytiahla tiež.

Nastala Miladina minúta slávy, keď odovzdala na kôpku posledné dve karty - ďalších kráľov. Navrchu bolo srdce, čo Magde prišlo vhod, no už aj zaujal svoje miesto Nikolai, ktorý kartu zmenil horníkom na žaluď. Magda prevrátila očami a siahla po ďalšej. Až potom si uvedomila, že prehrala úplne. Prevrátila očami a karty položila na stôl, pod kôpku. 

Milada nahliadla do karát a zistila, že červeň, ktorú potrebovala, bol vlastne horník, ktorý keby vyložila, vyhrala by. 

"Magda... Vieš o tom, že si trúba?" spýtala sa jej Milada, keď vytiahla tú kartu. Magda, ktorá pozbierala kôpku, aby ju mohla namiešať, si vôbec neuvedomila, o čo vlastne prišla.

"Nie som, prečo?" spýtala sa. Milada pootvorila ústa.

"No lebo si mohla vyhrať, diliňka! Vyhodila by si horníka a bola by si v suchu. Na! Tu máš, teraz si miešaj," hodila jej kartu späť a oprela sa o Nikolaiovo rameno. Keď to zbadal, obišiel jej rukou okolo ramien a hlavu si položil na jej plece. Vasiľ zdvihol kútik pier a predstavil si, aké by to bolo, keby si Gabriela oprela takto hlavu o jej plece. Milada navyše nenamietala. Takto ju Nikolai iba zohrial.