OMNIA

Kapitola 8

Hologram zrazu zmizne, rozplynie sa do vzduchu ako jedovatý plyn a všetci na moment stŕpnu. Nikto to video ešte pred tým nevidel, dokonca ani my v Pevnosti. „Prečo sme to ešte nikdy nevideli?" opýta sa jedna zo žien stojacich pri stole.

Joan sa usmeje. „Pretože ste nemali kde. Táto nahrávka je ukradnutá z tajných archívov Počítača. Získal ju Richard Hoper krátko pred rozbombardovaním Shining Meadow."

„Vy ste ju videli?" spýta sa Morrisová s pohľadom upretým na mňa. „V Pevnosti?"

„Nie," odsekne Jess. „Ale jej posledné slová: 'nech je každý deň lepší než nasledovný'. Sú to slová Pevnosti. Motto, krédo... každý deň nimi ukončujú večerné správy."

Stephan prikývne.

Je pravda, že tými slovami končili večerné správy, no žeby to bolo nejaké krédo či motto si nemyslím. Skôr len bezvýznamná fráza, ktorá má znieť dramaticky a veľavýznamne.

„To, že som vás sem všetkých zavolala len kvôli tomu videu, nie je pravda." Najvyššia prejde za svoj stôl a znova po ňom párkrát poklepká. Priamo pred jej tvárou sa rozsvieti nový hologram, tentoraz iba obrázok Achnatonu z vtáčej perspektívy. Je to v podstate dokonale okrúhle mesto obohnané bránou a Silovými poľom. Uprostred Centra sa týči vysoký mrakodrap Centrály a okolie je rozčlenené na tri Sektory. „Toto, ako môžete vidieť, je Achnaton. A rada by som privítala našich ctených hostí." Rukou mávne na nás a usmeje sa jej už určite natrénovaným falošným úsmevom. „Títo dvaja páni a dve dámy boli ešte pred pár týždňami Záchrancami. Rada by som vás však zoznámila s Brandou Hooksovou a Harriet Zungerovou, ktoré boli takisto Záchrankyne. Vyhostili ich ako prvé pred takmer rokom."

Branda a Harriet na nás hľadia asi rovnako ako mi na nich – zaujato. Je zaujímavé vidieť niekoho, kto ako my žil v Pevnosti. Jedna z nich, Harriet, je černoška, čiže je možné, že sme sa ani nestretli. Branda je však beloška, no jej tvár mi nie je vôbec známa.

„Prečo vyhostili vás?" opýta sa Branda tenkým hláskom malého dievčatka, hoc má už určite najmenej dvadsaťpäť rokov.

„Dozvedeli sme sa o Dni Deštrukcie," odpovie im Stephan. „Vlastne mojou chybou. Môjho kamaráta kvôli tomu zastrelili. Bol poskokom Victora Noxa. Od neho sa dozvedel o tom Dni a povedal mi to. Nemal som to nikomu hovoriť... Nemal som..." Skloní hlavu a pravým zápästím si podoprie čelo.

„Nebola to tvoja chyba." Samozrejme, čakal som, že sa ho bude niekto snažiť upokojiť, no nemyslel som si že to bude práve Branda. Aj Stephana to prekvapí a hodí na ňu nechápavý pohľad. „Naozaj nebola. Aj my sme sa obviňovali, ale napokon sme zistili, že to tak malo byť. Nie je náhoda, že ste sa o Dni dozvedeli. A dokonca štyria."

„Boli sme šiesti," opraví ju Erniee. „Jordan už nežije a jeho vyvolená sa rozhodla ostať s jeho telom v jeho kolónii."

„No vidíte," pokračuje Branda. „Deň Deštrukcie je naplánovaný už roky a už vyše roka sa začali vyhostenia. Najprv ja s Harriet, potom Záchrancovia z najvzdialenejších kolónií. No viete, čo je zaujímavé? Nikdy nebol vyhostený človek, ktorý by bol v Pevnosti dlhšie ako päť rokov. Nevieme prečo, no je to tak. A vyhostili vás šiestich, pretože ste boli všetci z rozdielnych kolónií, boli ste priatelia a vyvolení. Poznali ste sa a vedeli, že budete chcieť držať spolu. Chceli, aby sa každý v Omnii dozvedel o Dni Deštrukcie."

„Prečo by to chceli?" opýta sa Jessie po chvíľke mlčania. „Načo by im to bolo? Keby chceli, môžu nás pozabíjať hneď teraz, nemusia to nikomu oznamovať."