OMNIA

Kapitola 6

Čas poletujúci v modrastom žiarení nad Sluhom ukazuje štvrť na deväť. V tej chvíli Daniel zaparkuje do širokej uličky, odbremení koňa z oprát a z vozu vysype malý stoh slamy koňovi ku nohám. Následne pootvára štyri konzervy a každému podá jednu spolu s vidličkou vo vnútri. Moja konzerva je oblepená červenou etiketou s nápisom: Hovädzie párky v pikantnej šťave. Jeme potichu, iba Bronnyho mľaskanie a Šípove odfrkovanie sa ozýva tmavou uličkou.

Chlapci už dávno spia, keď slnko úplne zapadne za budovy. Kôň sa zvalí ku stene bytovky a ja sedím s Danielom na kozlíku, popíjajúc pivo z Caranacku, ktoré mi padne neuveriteľne vhod po nechutných párkoch.

„Povedz," Danielov hlas je tichý, no zrozumiteľný, „prečo si sa za mnou vrátil? Čo sa stalo v Shining Meadow?"

Hodnú chvíľu neodpovedám. Premýšľam nad ruinami kolónie, dymom, popolom, kostrami a Jessie so Stephanom. Určite sú nažive. Musia byť!

Preglgnem a potichu odpoviem: „Shining Meadow neexistuje." Daniel na mňa vypleští oči a musím uznať, že jeho pohľad v spojení s načesanými fúzikmi vyzerá komicky. „Pevnosť poslala bomby..." A vyrozprávam mu príbeh o mojej púti z Willow Hills až do South Beach a Shining Meadow. Porozprávam mu o Hoperovi, jeho Počítači a nevynechám ani časť o nadržanej Alice, aby som trocha odľahčil situáciu.

„A bolo niečo?" opýta sa so smiechom a nadvihnutým obočím.

„Nie, nebolo." No v tom mi tvár opäť skamenie. „Je mŕtva."

Chvíľu na sebe cítim Danielov pohľad, no napokon ho odvráti a zadíva sa na hviezdy. „Prečo to urobili?"

Zdráham sa odpovede, ale viem, že zamlčiavať pravdu by bolo zbytočné. Moje rozprávanie sa teda obráti zo Shining Meadow späť na začiatok. Na ten deň, keď som mal pätnásť rokov a následne na daždivý deň spred pár dní. Je to naozaj len pár dni? Zdá sa mi, akoby prešiel už najmenej mesiac. Príbeh ukončím historkou o Dni Deštrukcie.

Daniel na mňa hľadí, pomaly odpíja z piva a keď dorozprávam, nastane ticho. Trvá hodnú chvíľu a začína byt poriadne trápne. Neverí mi. Premýšľa nad mojimi slovami a predstavuje si všetko, čo som hovoril.

„Neveríte mi," poviem so skloneným zrakom. Odpijem si.

„Verím," odvetí okamžite. „Prečo by som ti neveril? Nemáš dôvod vymýšľať si, aj keď to všetko znie bláznivo. A chcem ti povedať, že čokoľvek urobíš, akokoľvek budeš bojovať proti tomu Dňu, vedz, že som s tebou. Prišiel som o manželku, neprídem aj o synov. Chcem sa stať členom tej vašej novej Rady." Schmatne ma za ruku a mocne ma pritiahne ku sebe. „Nedovolím nikomu ubližovať mojej rodine. Nikomu." Pustí ma a vstane z kozlíka. „O dva dni dorazíme do Willow Hills. Zoznámiš ma s tou Morissovou a zistíme, čo sa stalo tvojim priateľom." A keď preskočí kozlík a dosadne vo voze, dopovie: „Dobrú noc."

Osamiem. Napokon sa zvalím na kozlík, pritiahnem si nohy ku bruchu a prikryjem sa starou dekou. A po prvýkrát za posledný týždeň zaspím s blaženým pocitom a úsmevom na tvári.

Búrka prišla nečakane. Ľudia z ulíc pozachádzali do budov a svetlá lámp sa začnú rozsvecovať jedna po druhej. Narate Coffee je preplnená ľuďmi sledujúcimi večerné správy, či popíjajúcimi rôzne nápoje. Veľkou miestnosťou sa ozýva hlasný smiech a hurhaj. Barman nestíha nalievať a pripravovať drinky, biliardové gule do seba narážajú a padajú do košíkov, cinkanie zvončeka nad dverami je neprestajné a silný dážď bubnuje na presklenú stenu kaviarne. Takmer nepočujem vlastné slová, keď volám na čašníka a objednávam ďalšie pivá pre mňa, Jordana a Stephana a červené vína pre dievčatá. Čašník s ulízanými vlasmi, oblečený v rovnošate so zásterou okolo pásu, sa na mňa usmeje a odíde. Po chvíli sa vráti aj s objednávkou.