Shield

2- Lietajúci mobil

Zobudila som sa okolo pol dvanástej v obrovskej posteli, v obrovskej izbe, ktorá bude patriť od teraz mne. Izba bola ešte poloprázdna, no nádherná. V strede bola vysoká posteľ z bieleho dreva, oproti naľavo bola veľká vstavaná skriňa, na druhej strane kúsok od dverí písací stôl, na ktorým bolo obrovské okno s výhľadom na celé mesto. Neskutočne nádherne to vyzeralo večer, keď boli zapnuté svetlá. A potom sú tu druhé dvere, ktoré ao som zistila vedú do kúpeľne. Kúpeľňa je fakt obrovská, je v nej vaňa aj sprcha, dve umývadlá a záchod.

Tešila som sa, že som sa včera vyhla rozhovoru s Harrym, ale dnes príde. Nemôžem si dovoliť naštvať ho, pretože neviem do akej miery je schopný zájsť. Predsa len, nie je to môj rodič, ale brat. Ale nemyslím si, že tento pobyt bude vyzerať tak, ako si moji rodičia predstavovali. Nemyslím si, že mi ary bude nadávať, keďže on je svojim spôsobom tiež stále dieťa.

Vyhrabala som sa z postele a vybrala sa k mojím kufrom, ktoré boli položené pri skrini. Dnes by som si mala vybaliť, a potom si skočím niečo nakúpiť, do izby, keďže mi tu veľmi chýbajú doplnky. Som zvyknutá na tmavú izbu polepenú plagátmi, s takým neporiadkom, že sa tam neviem ani hýbať. Teraz sa cítim ako v hotelovej izbe.

Z kufru som si vytiahla čierne kraťase a slabo rúžové crop-top, obliekla som sa a zbehla dole. Popravde, vôbec som nechápala kde na to brat berie peniaze, pretože tento apartmán bol väčší, ako náš dom. Ja vlastne ani neviem, akú tu má prácu. To musím zistiť.

V kuchyni sa vrtela Isabell a lietala od jedného hrnca k druhému. Musím znať, jedlo, ktoré pripravovala voňalo neskutočne dobre, bol to vlastne jeden z dôvodov, prečo som vstala. Harry sedel na gauči a pozeral telku. Vlasy mal strapaté, a oblečené mal nejaké vyťahané tričko a boxerky. Vyzeral úplne inak ako včera. Vyzeral konečne ako Harry, ktorého si pamätám.

,,Dobré ráno." Zamrmlala som a sadla si na stoličku pri stole. Harry zamrmlal iba niečo a ďalej sa venoval futbalu, zatiaľ čo Isabell sa na mňa otočila so žiarivým úsmevom a núkala mi všetko čo pripravovala. Nakoniec som jej povedala, aby mi spravila hlavne čaj, a ona s radosťou prikývla. Kebyže mi neukradla brata, možno by som ju aj mala rada, no už si to posrala.

Postavila predo mňa šálku s horúcim ovocným čajom, do ktorého som si ihneď pridala med. Potom pokračovala s tanierom lievancov s ovocím, za ktorým následne nasledoval tanier s chrumkavou slaninou. Teraz naozaj neviem, čo si mám vybrať.

Na treťom tanieri bola praženica s cibuľkou a slaninou, ten položila smerom k sebe. Jasné chápem, moje boli lievance a Harryho slanina. Presne tak nám pripravovala raňajky mama, keď som bola malá.

,,Dneska som chcela ísť nakúpiť zopár vecí, a napadlo ma, že by si možno chcela ísť so mnou." Milo sa opýtala keď sme doraňajkovali, Isabell. Aj ja som dnes chcela ísť, a aj keď ju nemám rada malý sprievodca mestom by sa mi hodil. Možno to nebude až také strašné.

,,Jasné, chcela by som si kúpiť nejaké veci do izby, keďže je vzduchoprázdna." Povedala som a odpila si z čaju, no hneď som to aj oľutovala, pretože bol neskutočne horúca. Výborne, zase budem mať týždeň spálený jazyk.

,,Dobre, tak ja sa pôjdem obliecť a môžeme ísť." Povedala a vybrala sa hore. Ja som sa zatiaľ presunula na gauč k Harrymu, ktorý ani neviem kedy zmizol od stola, znova sledovať futbal.

Toto asi nikdy nepochopím, chlapskú vášeň k futbalu. Veď to je iba banda, ani nie pekných, chlapov, ktorý sa naháňajú za loptou a popri tom nesmú používať ruky, ale hlavu áno. Kde je v tom logika? Potom sú tam všetky tie žlté, červené a bohvie aké ešte karty...naozaj nechápem, kto tomu všetkému rozumie.