,,Ďakujem, bolo to výborné." Povedala som keď som dojedla večeru, ktorej som sa tak obávala. No Nateov otec je naozaj milý. Rozprával mi strašne veľa vecí, za čo ho Nate asi aj zabije, ale nevadí.
No popri tom, že stále rozprával a rozprával, nepovedal skoro nič, čo by mi pomohlo pochopiť Natea. Hovoril o tom, ako ho museli prebalovať každé dve hodiny, že na Santu veril až do 13, že nevie variť a bla bla bla.
Ako dobre, nepovedala by som to naňho, ale povedzme si úprimne, kvôli takýmto informáciam som sem nešla. Dúfala som, že zistím niečo viac o tom, koho zabil, prečo zabil, ako zabil. Prečo je debil, odkedy je debil. Ako to, že je tu zrazu tak upratané, keď minule sa to tu ani nedalo prirovnať k domu.
A hlavne, Nate sa na mňa ani jeden krát nepozrel. Stále sa pozeral buď do taniera, alebo pohľadom naznačil otcovi, že má sklapnúť.
,,To som rád. Mia mi pomáhala, je to hotová kuchárka." Povedal a pohladkal Miu po vláskoch. To čo ma prekvapilo, bol pohľad, ktorý naňho Mia hodila. Pozrela sa naňho ako keby zo strachom, nie s láskou, alebo vďakou.
Vtedy mi vlastne prvý krát došlo, že niečo nie je v poriadku. Druhý krát to bolo keď mi Nateov otec, Robert ponúkol víno.
,,Nechceš si dať pohárik? Iba malý, dáme si spolu." Vtedy Nate celý červený vstal od stola, až prekotil stoličku.
,,Mia, choď sa hrať, a zavri si dvere." Mia sa poslušne zdvihla a odišla. Bola som na vážnych pochybách, či mám alebo nemám odísť.
,,Aký máš problém, Nate?" zahriakol ho otec, no Natea to ani trochu nevyviedlo z miery.
,,Chceš si dať pohárik? Koľkáty za dnešok? Dvadsiaty? Alebo to je už dvadsiata fľaša?" vyletel Nate. Dobre, myslím, že by som sa mala vypariť.
,,Dnes som si nedal NIČ!" odvetil jeho otec kľudne.
,,Neuveriteľné. Poď Soph, vezmem ťa domov." Povedal Nate, chytil ma za ruku a ťahal ma von. Topánky som si vzala iba do ruky, takže som mala v nohách zapichaných asi milión kamienkov.
,,Ja...prepáč." povedala som keď sme sedeli v jeho aute. Pozrel sa na mňa a vzdychol si.
,,Nie je to tvoja vina, on je jednoducho idiot." Povedal.
,,Keby som nebola súhlasila s tou večer..."
,,Ani s tým nezačínaj. Ak by si s ňou nesúhlasila sťal by sa hneď ráno. To, že si s ňou súhlasila znamenalo, že dnes si nevypije. Teda až doteraz." Teraz mi ho bolo naozaj ľúto. Naozaj toľko pije jeho otec? Bije ich? Preto sa ho Mia bála, keď sa jej chytil?"
,,Mrzí ma to, nevedela som... A čo Mia? Ako to dokáže zvládať?" spýtala som a predstavila si tú malú nevinnú kvetinku.
,,Nedokáže. Niekedy som tu pre ňu aspoň ja, ale..." ale keď dostaneš svoje stavy, je na to sama.
,,Nate, tak prečo tu pre ňu nie si vždy?" spýtala som sa. Už sme parkovali pred mojím domom, takže šanca, že mi odpovie bola celkom nulová.
,,Lebo som príliš slabý..."
,,Nie, nie si. Nate predstav si, čo musí zažívať. Je to malé dieťa, ktoré potrebuje veselé detstvo, nie tyraniu. A teraz je na tebe, aby si jej ho zaobstaral." Povedala som, objala ho a vystúpila. Topánky som mala stále v rukách, takže som musela vyzerať naozaj úžasne. Rozmazaná špirála, bosé nohy...a ešte k tomu som stretla Zacka.
Dobre, ja viem, že mám tak dvojtýždňový sklz, ale už som znova naspäť. Mám to teraz ťažké v škole, takže ak nebudú časti vychádzať pravidelne, nehnevajte sa.
No dúfam, že aj tak zostanete spolu so mnou až dokonca. AK hej, budem si to fakt vážiť.
YOU ARE READING
Shield
Teen Fiction,,Jay, máš tri sekundy na to, aby si sa mi prestal dotýkať vlasov, inak z teba spravím omeletu!" Zasyčala som potichu, aby nás skupinka ľudí prechádzajúcich okolo nepočula. Neznášam keď mi niekto chytá vlasy, je to nepríjemné. Na svoje vlasy som cit...
