Shield

36- Podpásovka

-štvrtok
Znudene som si sadla do lavice v učebne biológie, neznášam štvrtky. Sú nudné a únavné, hlavne je to deň pred  piatkom čo je nervy. Aspoň to tá biológia vyvažuje.

Hneď ako som otvorila knihu sa pri mne ozvalo odsúvanie stoličky vedľa mňa. Znudene som zdvihla hlavu a pozrela sa na osobu, ktorá sa ulepila vedľa mňa.

Abbs..

Aspoň niekto kto je normálny..

,,Ahoj moja.” objala ma za ramená hneď ako si sadla. Včera som s ňou ani nehovorila a vlastne ani predvčerom takže o mojom fiasku sa ešte nedozvedela. Teda možno od Jay-a. Ale to by mi už písala a volala.

,,Ahoj,” ozvala som sa znudeným a zničeným tónom, našťastie Nate a Jay sú v iných triedach a jediný kto tu ostal pred piatkom je Abbs,  Raven a Emery.

,,Čo ten zničený výraz? Vyzeráš jak keby sa ti zrútil celý svet.” spýtala sa povzbudzujúco Abbs. No len som spala pri bratovi chalana, ktorý sa mu páči, a ktorý mu vyklopil celý môj plán inak nič nové.

,,Nieeee len ešte spím.” hranou únavou som si pretrela oči a modlila sa aby sa mi nerozmazala špirála. Musela som sa namaľovať, aby som nevyzerala jak socka. Pôvodne som chcela zostať doma ale dnes je doma aj Harry ten a by ma zabil.

,,Takže bežný stav, inak”  zasmiala sa a podoprela si tvár dlaňami, ,,úprimne som si myslela, že ty a Jay budete spolu. Shippovala som vás.“ zasmiala sa Raven. Fajn, mám chuť vraždiť.

,,Prečo?” nedvihla som obočie, pretože to bola Raven kto s ním spával.

,,Boli ste spolu zlatý, fakt to vyzeralo realisticky ako keby ste to nehrali.” prekrútila som očami a otvorila knihu z biológie. Vyzeralo to tak asi preto, že som to NEHRALA! Z mojej strany to nebola hra, aj keď to bola hra.

,,Aha..” odpovedala som bezducho, moje myšlienkové pochody tak či tak smerovali ku Jay-ovi, pôvodne som myslela, že to jednoducho vyhodím z hlavy. No tá moja pomsta sa s troškou alkoholu vrátila na inú cestu. Vlastne to skončilo úplne inak...a mám pocit akoby som spravila tu najväčšiu sprostosť na svete a pritom som ju vážne spravila!

Bolo mi zle vždy keď som si spomenula na utorkové ráno. Vždy sa mi vybavil Jay-ov pohľad. Nebol nahnevaný, to ma asi vytočilo najviac. Dúfala som, že by mohol žiarliť, že by spravil aspoň niečo už len preto, že som mu to chcela spraviť. Ale on sa usmieval!

,,Myslela som, že toto slovo nemáš rada,” ozvala sa Abby a srandovne do mňa drgla.

,,Nie, rovnako tak nemám rada matiku, chémiu, fyziku a učím sa ich.” zavrčala som s tým, že si položila hlavu na stôl.

,,Kľud Soph, si v pohode?" Spýtala sa Abby a smutne na mňa pozrela.

,,Hej....dobre tak nie. Spravila som totálnu pičovinu." Povedala som.

,,Akú?" Hneď zareagovala Raven a začala počúvať.

,,V pondelok ma bratova frajerka zobrala...." a tak som im všetko vysvetlila.

,,To si robíš srandu!! Ale ako, Zack je v posteli fakt dobrý, škoda, že si ho odmietla. Stálo by to za to." Uškrnula sa Raven.

,,Raaveen." Zatiahla som a pleskla do nej. ,,Toto je vážna situácia, dojebala som to."

,,Neboj sa bude to v pohode. Ver mi..." sprisahanecky sa na mňa obidve usmiali.

***
,,Takže kam ideme?” ozvala sa Raven.

Vlastne, navrhla som, že by sme s babami niekam zašli inak by sa moja hlava rozletela nad myšlienkou s Jay-om + Zackom.

,,Navrhujem kino,” odpovedala som na jej otázku, pôvodne to bola moja myslela otázka. Takže som vlastne odpovedala sama sebe. Rozprávam sa sama so sebou. Ja som určite psychicky chorá, to preto som to tak pokazila! Konečne mám výhovorku.

,,Poďme do fitkaaaa,” vyprskla nadšene Abbs.

,,No to vieš, a ja mám dneska ako umrieť?” zavrčala Raven.

,,Ja nejdem do žiadneho fitka, potrebujem film, nachos a veľký sprite na odreagovanie. Takže ak môžem toto žrať počas cvičenia kľudne." Povedala som a sadla si na môj a Jay-ov múrik. Nieže by som nám ho privlastnila...

,,Bože vy ste také lemry,” urazene si preložila ruky na hrudi, ale potom súhlasila, ,,Takže na aký film?”

,,Nevieeem, možno horor?” odpovedala Raven.

,,Okey, takže o piatej u Sophie? “ ozvala sa Abbs, nejak sme to dohodli, vlastne sme sa dohodli počas poslednej hodiny, čo bola nudná matika s profesorom, ktorý v živote ani matiku nevidel.

Jay-a ani Natea som dnes nestretla, ale v škole boli pretože Jay-ove auto stojí na parkovisku.

***

Presne o piatej prišli baby ku mne domov a spoločne sme sa vybrali do kina. Iss na presviedčala, aby som vzala aj ju, ale chcela som stráviť čas iba s babami.

V kine dávali Scissor Fall, a bola to úplná blbosť. Traja lupiči sa vkradli do domu iba pomocou nožníc, bla bla bla, zabili niekoho nožnicami, bla bla bla, pekný chlapec, bla bla bla, zabili pekného chlapca, bla bla bla koniec. Ale aspoň som zožrala tie nachosky.

Potom sme si išli sadnúť znova do tej kaviarne kde sme sedeli aj vtedy keď mi robili rozlúčkový deň.

,,Zlatko, kde máš naše deti?" Ozval sa pri našom stole chlapčenský hlas. Otočila som sa a stál tam Leo. Všetky sme sa začali smiať a Leo si prisadol.

,,Vieš čo, dve som predala lebo som už nemala na kávu. Ale stále máme tri, takže kľud." Potom si prisadol aj Chris, a to, že si sadol čo najďalej od Abby, aj keď pri nej bolo voľné miesto, som brala ako zlé znamenie.

,,Jaké my na seba máme šťastie." Usmiala sa Raven na Lea.

,,To hej." Odsekol Chris a prebodával Abby pohľadom. Sakra, čo mi tu uniká?

,,Abbs? Nejdeš so mnou objednať niečo na pitie? Zrazu už nechcem kávu, ale čaj." Abby sa rýchlo a ochotne postavila a prešli sme k pultu. Našťastie tu bol dosť dlhý rad na náš rozhovor.

,,Vyspala som sa s ním a zdrhla som." Povedala, pretože jej  bolo jasné o čom sa chcem baviť.

Vyspala sa s ním.

Nepovedala mi to.

Podpásovka.

,,No tak Soph, povedz niečo..." prosíkala. Ja som tam stála s ústami otvorenými a hľadela na ňu. Prečo mi to nepovedala? Ona mi neverí?

Stratila som Jay-a aj Abby. Kurva načo som tu ja vôbec ostávala? Prečo som sa nevrátila domov, presne tam kam patrím?

Aj keď na mňa kričala ja som sebavedomo kráčala von z obchodu. Moje sebavedomie vypršalo keď som narazila vo dverách do Jay-a.

,,Nevieš sa pozerať pred seba?" Zasyčala som. Na niekom som si zlú náladu vybiť musela, a on mi do rany padol ako prvý.

,,Viem...a čo ty?" Uškrnul sa. Keď som ho chcela obísť naschvál sa postavil tak, aby som neprešla.

,,Už odchádzaš?" Spýtal sa.

,,Problém?" Znova som ho chcela obísť,  a znova spravil to isté.

,,Porozprávame sa?"

,,Nie." A konečne som ho obišla.

Dnes som sa celkom nudila a znova som pochytila chuť písať normálne kapitoly. Príbeh sa pomaly ale isto blíži ku koncu. Aj keď som mala v pláne to ešte natiahnuť trošku, nebavilo by to ani vás ani mňa.
❤❤💋