Shield

4- Ani nie dva dni a mám 'frajera'

Ráno ma zobudilo to otravné pípanie. Šľahla som rukou po budíku a hlavu dala späť pod vankúš.

Môj prvý deň v novej škole. Vlastne si už ani poriadne nepamätám ako takéto dni prebiehajú. Ja som prvý deň vždy zmeškala, pretože mama hovorila, že to budú iba samé keci.

Pomaly som sa vyšuchtala z postele a v kúpeľni som si dala rýchlu sprchu, umyla si zuby a rozčesala si moje dlhé vlasy. Potom som lovila v šatníku a v nevybalenej batožine niečo na seba - na koniec som si vybrala to najjednoduchšie čo som našla, aby to nebolo moc slušné ale zase ani moc neslušné aby mi môj policajný brat nenakopal zadok. Navliekla som si čierne nohavice, biele tielko a mikinu do ruky, pre istotu.

Potom som sa už len jemne namaľovala a vlasy posledný krát prečesala a zišla som dole.

Bola som zvyknutá na každodenné domáce raňajky - tu to nehrozilo. Harry jedol nejaké sladké pečivo ktoré tu mal určite aspoň tri dni a Iss si práve naberala cereálie.

,,Dáš si aj ty?" Spýtala sa a ja som len prikývla a posadila sa vedľa Harryho.

,,Dobré ráno ty alkoholička. Čo to malo včera znamenať? Viem, že som ťa tam zobral sám, ale Sophie, toto nemôžeš robiť." Hej jasné, jedným uchom dnu druhým von ale hrala som sa, že mi na tom strašne záleží a, že ma úplnu pravdu.

,,Už sa to nestane. Uvedomila som si, že to čo robím je zlé." Úplne mi to zožral a tak som sa spokojne pustila do tých müsli cereálii s jahodami. Uff, moc toto nemusím, mala by som si ísť nakúpiť nejaké vlastné potraviny. A nápoje. Asi niekam vytiahnem Iss.. Alebo len Harryho kreditku.

,,Chceš odvoz?" Spýtal sa Harry keď som kráčala ku dverám.

,,Robíš si srandu? Jasné, že chcem. Veď netrafím ani k susedom." Iss sa na tom začala úplne smiať a jej smiech je tak nákazlivý, že aj ja som sa pousmiala.

,,Obuj sa idem pre auto s garáže." Len som prikývla a obula si moje najobľúbenejšie tenisky a vyšla pred bránu. Po chvíli už na mňa trubil z jeho bieleho autá a ja som si sadla a pripútala.

,,Tak čo, tešíš sa?"

,,Skáčem radosťou. Juhú!" Harry sa zasmeje.

,,Chápem. Nie je to jednoduché zmeniť školu a podobne. Ale neboj sú tu milý ľudia." Hej všimla som si. Ten modrovlasý je stelesnenie dobrá! To však nepoviem nahlas a zvyšných pár minút v aute mlčíme. Škola je bližšie ako som myslela a po chvíli už parkoval na obrovskom parkovisku.

,,Veľa šťastia. Po škole zavolaj Iss, tá príde pre teba." Len som prikývla a vystúpila som z auta. Škola bola rozhodne väčšia ako na Floride. Bola obrovská a boli tu ľudia hlavne starší odo mňa - čo bol rozdiel. Chodba bola velikánska a rovnako veľmi preplnená. Len tak tak som našla dvere s nápisom riaditeľňa a zaklopala nane. Ozvalo sa tlmené ďalej a tak som vstúpila.

,,Ehm, dobrý deň. Ja som Harryho sestra, Sophie Parker." Povedala som a prišla som bližšie k stolu.

,,Jasné. Papiere som už poslal po bratovi takže ťa len zavediem do tvojej triedy a pošlem niekoho aby ti to tu poukazoval. Nejaké dievča bude určite ochotné." Riaditeľ mi prišiel milý.

,,Veci si môžeš cestou dať do skrinky."

Povedal keď sme vychádzali z riaditeľne. Číslo svojej skrinky som vedela naspamäť lebo mi ho Harry opakoval celú cestu z policajnej stanice.

,,Aké máš číslo?" Spýtal sa.

,,178."

,,Super, tá je po ceste do učebne." Ani som sa nenazdala a stáli sme pred mojou novou skrinkou. Kombináciu som tak isto vedela, tiež mi ju Harry nonstop opakoval. Vybrala som si učebnice z kabelky a následne ju zamkla. V kabelke mi ostali len dôležité veci .. A učebnica matiky čo bola terajšia hodina.

,,Ale, ale .. Pán Daniel's zase meškáte. A práve Vám dám aj trest. Poukazujete slečne Parker školu." Vykukla som spoza skrinky a zazrela tam toho chalana. Počkať... To bol chalan z polície! Ten .. Bože ako sa to volal? Nate. Akurát si odfrkol, že ide vysmiati ten stupídny trest a potom ma zbadal a len prikývol.

,,Sophie to je Nate. Prevedie ťa tu." Povedal a odišiel. Kráčali sme chodbami, a hrali sme sa ako keby sme sa videli prvý krát v živote. Ukazoval mi učebne, laborky, telocvičňu, dokonca aj plávareň o ktorej som v Londýne mohla len snívať. Po pol hodine ma to však prestalo baviť.

,,Ty sa poznáš s tým modrovlasým, tým Jayom, však?" Prikývol.

,,Sme najlepší kamaráti. Aj on sem chodí." Povedal. A mne vtedy v hlave blisol úžasný nápad!

,,Počuj, nenasralo ťa, že si musel kvôli Jayovi včera v noci vstávať? Nechceš mu to vrátiť?" Navrhla som. Vyzeral, že nad tým uvažuje a tak som sa rozhodla rozvinúť to viac.

,,Prídeme do triedy spolu. Za ním. A zahráme, že som tvoja frajerka a jeho porazí."

,,Bože to je skvelý nápad. Vkuse mi robí takéto žartíky už je načase aby som mu to vrátil. Po ceste do učebne matiky sme si dohodli všetky možné veci okolo nášho falošného vzťahu. Akurát keď sme došli, zazvonilo. Počkali sme pár sekúnd kým odišiel a vošli sme do učebne kde si ešte všetci dopisovali príklad z tabule. Nate si ma pritiahol za pás čo ma trochu znervóznilo ale keď som si pripomenula, že mám znovu príležitosť nasrať toho modrovlasého, hneď mi bolo opäť dobre.

,,Hej Jay, poznáš Sophie, že?" Otočil sa za Nateovým hlasom a oči mu skoro vypadli.

,,Teraz sme spolu." Otočil ma a nahol sa ku mne a z jeho miesta to vyzeralo, že sa bozkávame. Do pár sekúnd bol pri nás a ťahal nás od seba.

,,Nate si normálny? S ňou? Vieš čo mi urobila!" Ja a Nate sme sa samozrejme nekontrolovateľne smiali.

,,Poď, vysvetlím ti to." Povedal Nate a ťahal ho preč z učebne. Ja som za nimi len hľadela a smiala sa.

,,To bolo dobré. Som Aby, ich kamarátka." Predstavilo sa mi blonďavé dievča.

,,Sophie." Povedala som a usmiala sa.

,,To ty si mu rozbila mobil? Dievča už teraz ťa mám rada! Akú máš ďalšiu hodinu?" Ehm polovila som v pamäti.. ,,Biológiu." Povedala som.

,,Aj ja! Zájdem do skrinky a pôjdeme spolu." Prikývla som a spolu sme vyšli na chodbu. V diaľke som zbadala stále smejúceho sa Nate a Jaya ako na neho škaredo pozerá.

,,Odkiaľ si?" Spýtali sa Aby. ,,Bývala som na Floride a ty?"

,,Odtiaľto. Prečo ste sa prestanovali?" Nemám rada tieto otázky ale prišla mi taká milá a zároveň odvážna a keď sa kamarátila s nimi dvoma moc dobrá dušička to byť nemohla a tak som sa rozhodla, že jej to poviem.

,,Nepresťahovali. Iba ja. Rodičia ma poslali k bratovi lebo je policajt aby napravil mňa a moje chovanie. Vraj sa nemám toľko vláčiť a piť." Zasmiala som sa na tom. Blbosť.

,,Aj moji rodičia sú taký! Vkuse sa sťažujú na to čo robím! Počuj dnes by si s našou partiou mala niekam zájsť. Som zvedavá ktorá z nás sa skôr opije. Som si istá, že to budeš ty!" Zasmiala sa a ja sa pridám.

,,Okej." Súhlasím.

,,Daj mi mobil." Poslúchnem a podám jej ho. Chvíľku niečo ťuká a potom mi ho podá.

,,Moje číslo. Napíš mi adresu a o ôsmej prídem pre teba. Alebo radšej o deviatej." Pousmejem sa. Som tu len hodinu a už mám dohodnutú prvú žúrku, milujem ťa L.A!

Tak vopred sa ospravedlňujem, že v kapitole je viac priamer reči, lenže ja, ako milovník priamej reči s tým nič nenarobím. Snáď sa vám kapitola páčila, a chcem vám podakovať, že čítate môj príbeh. Naozaj ma to baví písať, keď vidím, že to nepíšem len tak do vzduchu :) A za veeeľku pomoc ďakujem Vaness811, aj keď sa jej pomáhať nechcelo😂😂😘