Shield

11-Nákup

Zobudila som sa na niečo ťažké a hlučné dopadajúce na moju posteľ.

,,Sophie, vstávame!” počula som Harryho hlas.

,,Nevstávam, dnes na z postele nedostanete!”

,,Tým by som si nebola taká istá.” Hodila sa ku mne na posteľ Iss. Tá zradkyňa!

,,Harry! Prestaň ma skopávať z postele!” kričala som po ňom keď ma nohami tlačil ku kraju postele.

,,Dobre, dobre už vstávam.” povedala som keď som bola už len pár centimetrami svojho tela na posteli, a zvyšok padal z postele. Čakala som, že prestane, no on do mňa posledný krát zatlačili nohou a ja som ležala na zemi.

,,Harry!” skríkla som, no keď som počula jeho a Issin smiech, musela som sa zasmiať aj ja.

Všetci sme opustili moju izbu a šli sme do kuchyne na spoločné raňajky. Musela som sa uspokojiť s pohárom pomarančového džúsu lebo okrem kečupu a jednej fľaši vína v chladničke nič nebolo.

,,Fakt by sme mali zájsť na nákupy.” skonštatovala som.

,,Čoho?” nechápal Harry.

,, Potravín či oblečenia?” pridala sa Iss.

,,Ani jedno by nebolo zlé, ale teraz mám na mysli potraviny. Veď v tej chladničke nič nie je.“ povedala som. Ntechápala som, čo som posledné dni jedla, pretože si nespomínam, že by niečo kupovali.

Teda Iss včera či pred včerom varila, ale tie potraviny si asi vykúzlila.

,,Och. Raňajky moc nejem, a cez deň sme stále v práci, s kamarátmi, a málo chodíme nakupovať jedlo sem. Mali by ste s Iss zájsť niečo nakúpiť.“ Povedal Harry.

,,Vyzdvihnem ťa po škole.“ Usmiala sa na mňa Iss. Len som prikývla a išla sa nachystať. Rýchlo som sa nachystala, umyla si zuby, učesala sa a obliekla. Keď som už bola nachystaná, Iss ešte len začínala takže som si sadla do obývačky a zapla telku.

O trištvrte na osem som si už zapínala pás na sedadle spolujazdca.

,,Kedy končíš?“ spýtala sa ma Iss pri štartovaní motora.

,,O pól tretej.“ Povedala som keď som si vybavila svoj rozvrh.

,,Dobre. Prídem pre teba a pôjdeme na obed a potom na nákupy.“

,,Mám Harryho kreditku takže...to môžme  prehnať..“ Zasmiali sme sa.

,,Popozeráme obchody a potom spolu navaríme Harrymu večeru. Má prísť až po ôsmej.“ Prikyvovala som.

,,Dobrý nápad.“ Uznala som keď sme zastavovali pred bránou školy.

,,Dobre, tak o pól tretej.“ Rýchlo ma objala a ja som vystúpila z auta. Pred budovou ma čakala Abby.

,,Dievča, ty si dávaš na čas!“ usmiala sa na mňa. Do ruky mi vsunula kelímok.

,,Čo to je?“ spýtala som sa.

,,Tvoja káva, dúfam, že máš rada karamel a veľa cukru.“ Opäť sa usmiala. Priložila som si kelímok k ústam a horúca káva ma ihneď zahriala aj keď mi nebola zima.

,,To je úžasné!“ Odpila som si znova, Abby sa len smiala.

,,Poď, máme teraz spolu francúzštinu.“ Ťahala ma do budovy. Keďže na francúzštinu sa učiteľka neukázala s Abby sme si naplánovali program na večer, že si zájdeme aj s ostatnými na bowling. To je program. Keďže bowling vôbec hrať neviem, asi sa z toho na poslednú chvíľu vyhovorím.

Zvyšok dňa prebiehal pomaly a nudne. Hodiny sa vliekli a keď som po obedovej prestávke vošla do chemickej učebne, bola som aj z časti rada, že ma čaká už len dvojhodinovka chémie . Po poslednom zvonení sme všetci odišli z učebne a na parkovisku uvidela auto Iss .

,,Ahoj.“ Sadla som si .

,,Ahoj! Tak čo pripravená na nákupy?“

,,Nato som pripravená vždy.“ Zasmiali sme sa. Prepínala som rádiové stanice až na ma Iss zastavila na jednej kde išla pesníčka od nejakej dievčenskej skupiny.

,,Toto nechaj!“ a začala si na celé auto pospevovať na čom som sa len zabávala. Zastavili sme sme pri veľkom nákupnom centre.

,,Najprv nakúpime potraviny. Čím rýchlejšie, tým viac nám ostane na oblečenie.“ Zasmiali sme sa.

,,Potom to zanesieme do auta a vrhneme sa na obchody!“ Súhlasila som a spoločne sme sa vybrali do veľkého obchodu potravín. Nakúpili sme všetko. Sladké, slané, cestoviny, rôzne druhy syrov a malinoviek.

Pri pokladni ma mierne vykotilo, keď som videla sumu za náš obrovský nákup. Dali sme ho do tašiek a tie do košíka.

,,Poďme to už odniesť. Potrebujem si vybrať nové lodičky, s Harrym ideme o dva týždne na svadbu.“ Pri spomienke na Harryho sa jej rozžiarila tvár.

,,Ozaj, už sa vyriešila tá...hádka?“ Iss krátko prikývla.

,,Áno. Vravela som ti, že to nič nie je. Len sme sa niečom nezhodli na nejakej drobnosti. Už si ani nepamätám kvôli čomu.“ Usmiala sa na mňa. Zaniesli sme nákup do auta a výťahom išli hore na poschodie.
***
,,Ktoré?“ spýtala sa Iss a ja som sa zapozerala na jej dlhé štíhle nohy, jedna v krvavo červenej lesklej lodičke a druhá v obyčajnej čiernej na vyššom opätku. Nestihla som ani odpovedať lebo mi zapípal mobil.

Prídeš? Svietila mi na mobile sms-ka od Abby.

Asi nie. Odpísala som krátko.

,,A aké máš šaty?“ spýtala som sa jej.

,,Červené. Také ako tieto lodičky.“

,,Tak potom čierne.“ Vyhlásila som.

,,Tebe sa..“ nedopovedala lebo mi zazvonil mobil.

,,Sekundu.“ Povedala som a prijala hovor.

,,Áno?“ ozvala som sa.

,,Prečo nejdeš Sophie?“ nechápala. 

,,Som s bratovou frajerkou na nákupoch. Potom ideme spoločne variť či čo.“ Použila som ako výhovorku.

,,A potom?“

,,Potom..sa chcem trochu učiť.“ Vymyslela som si.

,,Soph prečo nechceš ísť?“ povedala vážnejším tónom, čo bolo u nej neyvyčajné.

,,Tak dobre. Kde sa stretneme?“

,,Pošli mi adresu do sms-ky.“ Zložila.

,,Iss?“ oslovila som ju keď vyšla za mnou z obchodu.

,,Nepôjdeme už domov? Nechcem ťa náhliť, ale ešte musíme vybrať nejaký recept pre Harryho a s našimi schopnosťami ho uvariť. A už je skoro šesť a mám ísť so spolužiakmi na bowling.“

,,Jasné, aj tak už mám všetko čo som potrebovala.“ Nákupné tašky s našimi novými kúskami sme len tak napratali na zadné sedadlá. Doma sme vyložili všetky potraviny a oblečenie poukladali do skríň. Potom sme sa usadili za stolom s jednou  kuchárskou knihou, ktorú doma mali. Iss si ju kúpila, keď sa k sebe nasťahovali s myšlienkou, že sa naučí variť, no teraz ju otvorila prvý krát.

Taak zase po dlhšej dobe nová časť😅 som tak strašne unavená,(a to je štvrť na 5) že sa nejdem ani rozpisovať, takže snáď sa vám páčila...😅😇