,,Si v pohode?" Opýtal sa ma, keď som doňho zarazila. Zdvihla som zrak, pretože bol vyšší, ako ja.
,,Jasné, nemala by som?" Odpovedala som s úsmevom. Prehrabla som si svoje vlasy, a položila topánky na zem.
,,Ou...no máš...vyzeráš...no...plakala si?" Vykoktal nakoniec.
,,Hej, ale to bol taký smiecho-plač, chápeš." Povedala som a obišla ho. Vošla som do výťahu a nechala ho tam stáť. Úsmev mi z tváre zmizol hneď ako sa dvere zavreli, a znova som si v duchu premietla dnešný, katastrofálny, večer.
Príčina bola asi to, že som tam vôbec išla, pretože to bolo sebecké. Išla som tam preto, aby som zistila niečo o Nateovi.
Samozrejme, nevedela som, že Nateov otec je alkoholik. Takže som predsa len niečo zistila.
,,Ahoooj! Sme v kuchyni!"zakričala Iss, keď som zavrela dvere. Trošku som si utrela špirálu a išla za nimi.
Sedeli za kuchynským stolom aj s nejakými ľuďmi a hrali nejakú divnú hru.
,,Ahojte." Pozdravila som a vybrala sa do izby. Samozrejme Harry, zrazu starostlivý brat ma zastavil so slovami, ,,Ty si plakala?"
,,Áno, ale od smiechu." Povedala som s predstieraným úsmevom ako pred pár minútami. Harry si spokojne sadol a hral ďalej.
A vraj policajt...veď nespozná kedy mu klamem, a to som jeho sestra.
,,Cez víkend prídu naši!" Zakričal ešte za mnou.
Do riti, veď ja som sa im ešte stále neozvala. To sa musí hneď teraz zmeniť!
*Nate*
Ešte pár minút som stál pred jej domom a sledoval ako vchádza dnu, kde sa zrazila s nejakým chalanom.
Tak strašne som sa jej chcel spýtať tú otázku, no nemal som odvahu. Čo ak by povedala nie? Čo ak by to necítila rovnako? Veď by sa zrútil.
Nie, musím vymyslieť iný plán. Samozrejme, otcov výbuch som v pláne nemal, ale celkom som dúfal, že na tú večeru príde.
Teraz sa musím vrátiť domov, a dať to do poriadku.
Sophie mala v jednej veci pravdu. Je na mne, aby som spravil to, čo môj otec nezvláda. Je na mne, aby som robil to, o čo sa vždy starala mama. Musí vidieť, že sa snažím.
Keď som prišiel domov, v Miinej izby bolo zhasnuté, tak som dúfal, že už spí.
,,To čo si tu akože predviedol?" Povedal som hneď, ako som ho uvidel. Sedel rozvalený na sedačke s fľašou v ruke. Zase.
,,Ja? Veď ja som jej iba slušne ponúkol niečo na pitie. To ty si vyletel, ako zmyslov zbavený!" Povedal a prstom ukázal na mňa.
,,Ty si jej to ponúkal, len preto, aby si si mohol dať TY!" rozzúril som sa. Nezvykol som sa s ním hádať často, ale keď na to prišlo, bolo to väčšinou kvôli Mii. To dieťa je tak neuveriteľne zlaté, ochotné, vždy ti pomôže...jednoducho nechápem kde sa v našej rodine vzala.
,,To nie je pravda. Ja som chcel byť slušný. To ty si ju len tak vyhodil." Znova ukázal na mňa a odpil si z flaše, ktorú som mu následne vytrhol z ruky a vylial do umývadla. Otec sa bleskovou rýchlosťou dostavil do kuchyne a začal po mne hulákať nadávky, ktoré si práve vymyslel.
Samozrejme úplne som ho od ignoroval a išiel do Miinej izby, ktorú som pre istotu zamkol. Ľahol som si na rozkladacie kreslo, na ktorom som trávil väčšinu času, odkedy mama zomrela.
,,Dnes nás aspoň S. zachránila. Je naozaj zlatá." Ozval sa Miin hlas spod obrovskej kopy plyšiakov.
,,Hej, zachránila." Pritakal som a sadol si vedľa nej. Chytila mi ruku a zavrela oči.
Rozmýšľal som, ako sa to mám Sophie opýtať, aby to nevyzeralo príliš, že vyzvedám, alebo že mám niečo za lubom. Nemohla ani len tušiť čo sa jej chystám spýtať, inak by ma zabil. Ona bola naozaj veľmi chytrá a bystrá, takže to bude veľmi ťažké. Možno keď pôjdeme niekedy niekam von, tak sa jej to spýtam, keď bude v...nálade.
Alebo jej môžem poslať anonymný list. Bože, čo to trepem, to robia možno tak 8-ročné deti. Nie, musí to byť niečo vážne nezvyčajné a nenápadné. Alebo sa na to spýtam Abby, veď sú predsa kamarátky.
Ale neviem, ako to vymyslím ak jej odpoveď bude kladná. Budem to musieť nejako vymyslieť, pretože z tohto sa už nevykrútim.
,,Rozmýšľaš nad tým, ako sa nenápadne spýtaš S. či sa jej páči Jay, že?"
No dobre, kvôli nedostatku nápadov, som sem hodila aj iný pohľad, tak by som chcela vedieť, ako ste s tým spokojní. Mám písať z viacerých, alebo iba z jedného?
A hrozne moc ďakujem za 10K videní. Neni to síce extra veľké číslo, no ja si to neuveriteľne cením.❤❤❤❤
YOU ARE READING
Shield
Teen Fiction,,Jay, máš tri sekundy na to, aby si sa mi prestal dotýkať vlasov, inak z teba spravím omeletu!" Zasyčala som potichu, aby nás skupinka ľudí prechádzajúcich okolo nepočula. Neznášam keď mi niekto chytá vlasy, je to nepríjemné. Na svoje vlasy som cit...
