Shield

13- Večera? Okeey...

,,Pre Kristove rany, Nate čo robíš?" spýtala som sa mierne vyvedená z miery jeho skutkom. Sedela som tam, v jeho aute totálne vyvedená z miery, neschopná akéhokoľvek slova, alebo pohybu. No dobre to preháňam, ale aj tak.

,,Mal som pocit, že nikdy nesklapneš." Mykol plecami, ako keby sa nič nestalo. Samozrejme, ako správna žena som nasrato vystúpila z auta, treskla dverami a odišla domov. Ale samozrejme to, že som si všetky veci nechala v jeho aute som zistila až keď som stála pred vchodovými dverami a nemala som čím odomknúť. A tak som sa porazenecky vrátila dole, no jeho auto tam už nestálo.

Ten idiot si dovolil odísť aj s mojimi vecami?
Nezostávalo mi nič iné, ako ísť pešo až k nemu domov. Naozaj som musela ísť sama a pešo. Pred jeho domom som síce váhala, či mám zaklopať, alebo či sa mám vykašlať na to, no nakoniec som zaklopala. Veď ako inak by som sa dostala domov, že...?

,,Dobrý...je Nate doma?" spýtala som sa keď otvoril postarší pán. S Nateom mal spoločné asi iba modré oči, pretože Nate nebol ani tučný ani zarastený. Samozrejme moja otázka bolo totálne od veci, pretože jeho auto bolo zaparkované pred domom.

,,Áno, poď ďalej." Povedal a ustúpil od dverí. Vstúpila som do malej chodby, ktorá bola zahádzaná topánkami a bundami. Vyzeralo to tu, ako keby sa to tu už celú večnosť neupratovalo.

,,Nate! Máš návštevu!" zakričal jeho otec. A o pár sekúnd sa zo schodom dovalil Nate, celkom dosť prekvapený, čo tu robím.

,,Soph, čo tu robíš?" spýtal sa. Hovorila som...

,,Ehm...no nechala som si v tvojom aute veci, a nemám sa ako dostať do domov." Vysvetlila som, aj keď to bolo dosť trápne.

,,Jasné, počkaj chvíľku. Alebo počkaj vonk..."

,,Poď si sadnúť do obývačky." Prerušil Natea Nateov otec a ťahal ma za ruku, do obývačky. Obývačka bola na moje prekvapenie celkom uprataná, veľká a pekná. Na sedačke sa rozvaľovala Mia a pozerala nejakú rozprávku.

,,Tak, ako sa voláš?" spýtal sa jeho otec keď ma posadil na gauč. Doslovne na mňa tlačil, aby som si sadla.

,,Sophie." Odpovedala som. Vtedy sa na mňa pozrela Mia a žiarivo sa usmiala.

,,Tak Sophie, odkiaľ poznáš Natea?" pokračoval jeho otec vo výsluchu.

,,Sme spolužiaci, daj jej pokoj, prišla si iba pre kľúče." Zamiešal sa do toho Nate a ťahal ma za ruku, aby som sa postavila z gauča.

,,Sophie nechcela by si prísť dnes na večeru? Chystal som sa upiecť kura a na troch by ho bolo príliš veľa." Ponúkol mi Nateov otec. Hneď ako to povedal Nate zamrzol a začal vraždiť svojho otca pohľadom. Zo strachu(o môj vlastný život, nie jeho otaca. O môj.) som sa postavila z gauča, chytila Nateovu ruku a pohla sa pomaly k dverám.

,,Ďakujem za pozvanie, ale my máme dnes tiež rodinnú večeru." Povedala som prvú výhovorku, ktorá ma napadla. Nieže by som nemala záujem stráviť čas s Nateovou rodinou, ale keď som videla ten pohľad, akým sa Nate pozrel na svojho otca, zľakla som sa, že to je presne ten pohľad, akým sa pozeral na mňa vtedy v škole, keď sme sa hádali.

Samozrejme bola by to príležitost doozvedieť sa o ňom niečo viac, ako to, že je debil.

,,Ale kľudne môžeš prísť zajtra." Ozvala sa Mia, a oči jej svietili nadšením. Povedzte mi niekto prosím, načo som sa sem trepala?

,,Mia, ona nemá čas." Povedal Nate a vrhol na sestru pohľad. Vôbec sa nepodobal na toho chalan, s ktorým som práve sedela v aute, na toho ktorý ma pobozkal....

,,Ale mám. Zajtra prídem veľmi rada. Ale teraz sa už veľmi ponáhľam, Nate dáš mi moje veci?" spýtam sa. Nate ma schladí pohľadom a vyvlečie ma von z domu.

,,Vysvetli mi prosím ťa, prečo si s tým súhlasila?" zavrčal keď sa za nami zavreli dvere.

,,Bolo by to neslušné." Mykla som plecami a vybrala sa k jeho autu. Vybrala som si svoje veci a otočila sa na Natea.

,,Nie, bolo by to normálne. Ja im poviem, že si si to rozmyslela, a neprídeš."

,,No tak na to hneď teraz zabudni! Ja prídem a veľmi rada." Povedala som a vydala sa domov. Keď som sa po pár krokoch obzrela, zistila som, že Nate tam už nestojí...

**

,,Áno mám všetko, neboj sa." Ubezpečila som Iss už po asi dvadsiaty krát.

,,Jasne, dobre. Ale prosím ťa nech pre teba nemusíme chodiť znova na políciu." Povedala a zasmiala sa. Ja som iba prekrútila očami a zbehla dole. Harry sedel za stolom a okolo seba mal milión papierov. Vážne som nechápala, ako ho môže baviť robiť policajta.

,,Papa." Povedala som a objala ho. Vonku ma čakala Abby s Emery v čiernom aute, ktoré patrilo Abby. Nasadla som dopredu, a pozdravila baby.

,,Raven príde neskôr, pretože si musela niečo vybaviť, ale vraj môžeme začať bez nej. A volala som s Jay-om, že potom neskôr prídu aj oni." Oboznámila ma Abby keď sme vyrazili.

,,A budú tam aj spať?" spýtala som sa.

,,Pravdepodobne." Ozvala sa Emery zozadu. Pretočila som nad ňou očami. Abby sa iba zasmiala a ďalej sa venovala ceste.
cesta k Abby netrvala tak dlho, ako som si myslela, že bude trvať, čo ma celkom prekvapilo. Za 20 minút sme stáli pred malým bielym domčekom, s veľkou záhradou a bazénom. Vystúpili sme z auta a vybrali sa k dverám. Všetky veci, ktoré sme priniesli, sme položili do obývačky, a kým Abby robila pop-corn, ja a Emery sme vyberali, ktorý film si pozrieme kým neprídu ostatný. Nakoniec sme skončili pri divergencii.

Takže je tu ďalšia časť, teda ďalšia nudná časť, ale ak vás to poteší(hlavne dve konkrétne osoby) v ďalšej časti bude aj Jay :/ Takže pokiaľ budem mať dobrú náladu, ďalšia bude ešte tento týždeň. :D teda ak chcete...