Shield

32- Asi ťa ľúbim

Najkratšia časť z tohto príbehu, ale je taká valentínska. Preto nebola dlho časť, šetrila som si ju na tento deň. Takže snáď  niekoho poteším, niekto ma možno zabije.
No a keďže som už taká utrápná z toho, že som sama tak vám prezradím, že toto neni ani zďaleka posledná časť tohto príbehu.

Príjemné čítanie ❤❤💕

Pocchválte sa ako ste strávili dnešný deň!!!

,,Si pripravená zlatko?" Spýtala sa ma mama keď nahadzovala moje kufre do auta. Nebola som, pretože som dúfala, že sa prídu rozlúčiť aj dnes, no za 5 minút odchádzame a oni tu nie sú.

,,Jasné, už sa teším domov." Falošne som sa usmiala a nasadla do auta. Domov som sa vážne netešila a preklínam moje minulostredové ja, ktoré s tým hneď súhlasilo. Veď preboha tu mám všetko čo potrebujem.

,,Môžeme ísť?" Posledný krát som sa obzrela či náhodou neprišli. Neprišli...

,,Áno." Keď Harry vyrazil prestala som vnímať všetko ostatné okrem cesty.

,,Si si naozaj istá, že nechceš ostať?" Spýtala sa ma Iss a chytila ma za ruku.

,,Jasné, doma som nebola už...dva mesiace?" Usmiala som. Môj úsmev mi samozrejme nezožrala, na to sme až moc veľké kamarátky.

,,Ako chceš..." táto cesta na letisko trvala asi najkratšie zo všetkých, aké som kedy zažila. Boli sme tam za chvíľočku a koniec môjho života sa blížil.

,,Sophie Parkerová! Ty si si dovolila odísť bez rozlúčky?" Hneď ako som započula Abbyin hlas otočila som sa a rozbehla sa za ňou.

Boli tu všetci, dokonca aj Raven a Matt. Slzy ma štípali v očiach ale nechcela som aby videli, že svoje rozhodnutie ľutujem.

,,Neodchádzaj mi prosím..." zašepkala Abbs a smrkla. Silnejšie som ju objala a zavrela oči.

,,Prepáč..." povedala som. Po chvíľke ma Abbs pustila a ja som sa pozrela na ostatných ľudí, ktorý pre mňa v posledných dňoch začali znamenať dosť veľa.

,,Ty si taká krava sprostá..." zamrmlala Emery a tiež ma objala. Všetci sme sa zasmiali a ja som ju objala tiež.

,,Aj ja ťa mám rada...občas." dokonca aj ona plakala.

,,Síce ťa tiež moc nemusím, no bude mi chýbať niekto kto sa mi dokázal postaviť. Klobúk dole Parkrová." Zasmiala sa Raven a tiež ma objala. Potom sa otočila na ostatných a zdvihla prst.

,,Nikto nič nepočul ani nevidel, jasné?" Nate sa uchechtol a usmial sa na mňa.

,,Nepoznám ťa...no ak chýbaš im, tak aj mne." Zasmiala som sa a tiež ho objala. Je pravda, že s Mattom som sa moc nebavila, väčšinu času trávil s Emery alebo bol niekde preč.

Po ňom prišiel Nate. Všetci ostatní ustúpili do pozadia a nechali nás samých.

,,Ahoj." Usmial sa na mňa.

,,Ahoj." Usmiala som sa cez slzy.

,,Počul som, že odchádzaš..." zasmial sa.

,,Hej no...už ma to tu začalo nudiť." Mykla som plecami ako keby to pre mňa vôbec nebolo ťakžé odísť odtiaľto.

,,Vážne? Mohla si počkať, spríjemnil by som ti to tu." Táto malá hra sa mi celkom páčila. Nebolo to iba obyčajné ahoj...toto bolo 'ahoj' v podaní Nate Daniel'sa.

,,Hej, mal si mi to navrhnúť skôr." Usmiala som sa.

,,Vtedy som ešte nevedel, že ťa ľúbim. Hej počula si dobre (Aj vy #Sote shipperi) ľúbim ťa Sophie. A to, ako sa na teba Jay pozerá, to ma ničí. Vtedy keď som vás stretol u teba som myslel, že explodujem. Nenávidel som sa za to, že ma predbehol. Bol som debil, pretože som ťa nezískal. Ale Sophie, chcem aby si vedela to, čo si mala vedieť od začiatku. Od kedy si tu bola pre mňa, aj  keď si si so mnou prešla mnohým, nevzdala si to. A preto som sa zaľúbil. Ale nemal som to srdce ťa ukradnúť Jay-ovi..." slzy sa mi liali potokmi a ja som nemala tušenie  čo povedať.

Stála som tam ako nemá a užasnuto hľadela na Natea. Očkom som zablúdila k ostatným, či nás náhodou nepočuli, no o niečom sa rozprávali.

,,Ja....ja fakt neviem čo povedať..." nemôžem mu povedať, že ho ľúbim. Odchádzam, nemalo by to zmysel.

,,Chápem...Jay." vzdychol si a odišiel. Teraz bol rad na Jay-ovi no ten neprišiel. Namiesto neho tu stála Abby a silno ma objala.

,,Počula som to..." zašepkala.

,,Čo som mu mala povedať? Ľúbim ho...ale nie len jeho." Smrkla som.

,,Ja viem zlato, ja viem. Vidím teba s Jay-om každý deň, a každým dňom mi pripadá, že to už prestávate 'iba' hrať." Mala pravdu. Zamotala som sa s Jay-om a to bola chyba. Rovnako ako bola chybe sem prísť. Ale stalo sa.

,,,Rozlúč sa ešte s Jay-om, vaši už čakajú." Povedala  a dala mi pusu na líce.

,,Takže odchádzaš." Povedal Jay a objal ma. V jeho objatí som sa cítila tak bezpečne a milovane.

,,Ja viem, bezo mňa to tu neprežiješ, ale nech ťa ani nenapadne nájsť si novú fake priateľku jasné?" Zasmiala som sa a poriadne si ho k sebe privinula.

,,Samozrejme, to by som si nedovolil." Povedal. Chcela som ho pobozkať, posledný krát cítiť jeho chuť. Chcela som, tak strašne moc, no nemohla som. Už len kvôli Nateovi.

,,Sophie, ideme." Zakričala mama. Aj s otcom už stáli pri vchode do nejakej miestnosti a čakali ma.

,,Asi ťa ľúbim..." zašepkala som a rozbehla sa k našim. Nechala som ich tam stáť. Všetkých vrátane jeho...