Shield

21- Kto ma dnes ešte nepobozkal?

,,,Nič, vďaka!" zakričala som a zabuchla dvere od mojej izby. Po večeri nás mama poslala hore, aby sme mohli byť ešte chvíľku spolu, ale Jay sa nemá zdržať príliš dlho. Samozrejme odíde hneď potom, čo odídu naši na tú večeru so známym.

,,Máš celkom fajn rodičov." Uškrnul sa Jay a skočil na moje posteľ. Prevrátila som očami a hodila sa vedľa neho.

,,Prosím ťa, tento večer bol katastrofa...a vlastne sa to začalo tým, že môj otec chcel kvet...a skončilo to tým, že sa ma mama spýtala či nepotrebujeme kondómy. Myslím, že horšie to už nebude." Povedala som a hodila doňho vankúš, pretože on sa na tom zabával.

,,To neni vtipné, prečo si z toho nič nerobíš? Veď to bol trapas jak...aaach." vzdala som to keď sa začal znova smiať.

,,Asi mi je to jedno, pretože to neni naozaj. A je to v celku zábava, asi sa začnem na fake frajerov hrávať častejšie." Buchla som ho lakťom do boku, čím som si zjavne zaslúžila to, že ma zhodil z postele.

,,Neboj sa, v nedeľu už odchádzajú, ale predpokladám, že sa s nimi už nikdy nestretneš." Povedala som oprela si hlavu o posteľ, ktorú zaberal on.

,,Ale čo, moji budúci svokrovci a ty mi chceš zakázať ich vidieť? To ich ani nepozveš na našu svadbu?" spýtal sa a znova sa začal smiať.

,,Žiadna svadba sa nekoná." Zasmiala som sa tiež.

,,Sophie! Choď otvoriť, ja nie som oblečená!" zakričala mama. Postavila som sa zo zeme a začala preklínať všetkých ľudí, ktorí sem musia chodiť práve dnes. Zliezla som po schodoch a otvorila dvere.

,,Uh...čo tu robíš?" spýtala som sa prekvapene.

,,Ja...som sa prišiel s tebou porozprávať." Povedal Nate a vošiel do bytu.

,,Ehm, nemyslím si, že je zrovna ten najlepší čas na to, aby sme sa rozpáv..."

,,Máš pravdu...ja som si pripravil fakt dlhý zoznam vecí, ktoré by som ti chcel povedať. Ale potom ma napadlo, že ťa nebude baviť počúvať všetky tie moje opúšťačky a tak ma napadlo niečo lepšie." Moja mama stála na schodoch a sledovala, čo sa deje. Myslela si, že ju nevidím, ale ja som sa pozerala radšej na ňu ako na Natea.

Prečo prišiel zrovna teraz? Akože nemohol počkať aspoň pol hodinu? To by ho zabila ešte pol hodina? Nie vážne, akože....

,,Ehm, Nate myslím, že by si mal ísť domov..." povedala som a o krok od neho ustúpila. Chytil mi ruky a pozrel sa mi do očí.

,,Nie, nie kým ti nepoviem to, čo som ti prišiel povedať." Snažila som sa dostať svoje ruky z jeho ale nedalo sa to...no dobre tak som sa nesnažila.

,,Porozprávame sa zajtra, dobre? Lebo teraz..." položil mi prst na ústa a vzdychol si.

A potom ma pobozkal.

Reálne, skutočne priložil svoje pery na tie moje. U mňa doma na chodbe. S mojou mamou na schodoch.

,,Sophie! Čo sa to tu deje? Veď ty máš priateľa." Vystrelila mama zo schodov. Nate sa prelaknutý odo mňa odtiahol a šokovane sa na mňa pozrel.

,,No...ja..." snažila som sa vykoktať. Nateov pohľad sa ma jasne pýtal s kým chodím.

,,Ja už by som mal...Nate." povedal Jay keď zišiel po schodoch. Stál tam rovnako prekvapene, ako ja, ako Nate, ako moja mama.

,,Vy dvaja spolu chodíte?" spýtal sa Nate a pozrel s jedného na druhého. Mala som chuť vyskočiť oka a ešte pred tým si aspoň 10x tresknúť hlavu o stenu. Toto sa mi musí iba snívať, pretože neni možné, aby sa toto naozaj dialo.

,,Samozrejme, že spolu chodia. Prečo si ty bozkával moju dcéru?" ako prvá sa samozrejme spamätala moja drahá maminka, ktorá to všetko ešte viac zamotala.

,,Ty si pobozkal S.?" spýtal sa prekvapene Jay a hodil na Natea divný pohľad.

,,Pozrite, všetci sa ukludníme, veď o nič nejde..." toto bola prvá chyba.

,,Samozrejme, že ide. Práve si podviedla svojho priateľa." Druhá chyba bola mamina vina.

,,Ty si ma podviedla?" toto je Jay-ova vina.

,,Vážne spolu chodíte?" A Nate to dokončil.

,,Hej, nikoho som nepodviedla, ja som nikoho nebozkávala, jasné?" postavila som sa do bojovného postoja, táto situácia sa mi prestáva páčiť.

,,Nevedel som, že spolu chodíte." Povedal Nate.

,,Odchádzam." Povedal Jay a začal sa obúvať. Dobre, aspoň to dobre zahral. Aspoň niečo.

,,Choď za ním preboha!" povedala moja mama hneď ako vyšiel na chodbu.

,,Mam..." nahodila svoj pohľad ' o tomto sa ešte 'porozprávame' a ukázala na dvere. Otočila som sa a vybehla von. Jay našťastie ešte len čakal na výťah, takže som ho stihla.

,,Ja som toto fakt nemala v pláne, mama ma za tebou poslala a ja netuším čo mám robiť." Povedala som potichu, pretože si viem živo predstaviť mamu, ako práve teraz stojí za dverami, ktoré som nechala pootvorené a načúva...spolu s Nateom.

,,Je mi jedno, kto si začal prvý." Žmurkol na mňa Jay.

,,Nemôže ti to byť jedno, pretože ja som nič zlé nespravila, nemôže sa hnevať na mňa." Pokračovala som v jeho, teda mojej hre.

,,Bozkávala si sa s ním. S mojím najlepším kamarátom." Povedal Jay a kázal smerom k našim dverám.

,,Nie, nebozkávala som ho. Jay, nikdy by som nebozkávala nikoho iného, ako teba, musíš mi veriť." Povedala som a snažila som sa, aby môj hlas znel, čo najviac plačúco. Bolo dosť ťažké, keďže som mala chuť na rozrehotať na mieste.

,,Verím ti..." pošepkal, dostatočne hlasno na to, aby to počula aj moja mama. S 'úlavou' som si vydýchla a objala Jay-a.

,,Za toto sa ti nikdy nebudem môcť odvďačiť...Nateovi to všetko vysvetlím, prisahám." Pošepkala som a on prikývol.

,,Vidíme sa...zajtra?" spýtal sa keď cinkol výťah. Prikývla som a pustila ho, čo najrýchlejšie, aby sme predišli ďalšej tragédii. Jay-ov pohľad zastal na dverách, potom sa nahol a pobozkal ma. Chvíľku. A tak letmo, že sa nám pery sotva dotkli, ale pobozkal ma.

,,Mama sa pozerala." Zašepkal a nastúpil do výťahu. Po chvíľke som sa otočila a vrátila sa späť do bytu.

,,Mrzí ma to S. ." povedal Nate pred tým ako zmizol na schodoch.

,,Miláčik..." zastavila ma mama ale vytrhla som si ruku z jej zovretia.

,,Nechcem o tom hovoriť, dobre?" povedala som a vybehla do svojej izby.

Ľudia, šťastný nový rok. Ako ste silvestrovali? 

Budem dúfať, že sa časť páčila aspoň trochu, hlavne preto, že ja som s ňou celkom spokojná. Ako už je to 21 kapitola, prvá v tomto roku, tak som si povedala, že nejaké to drama sa mi tam už hodí, nie?