12-Znásilnia ma?

7.9K 440 48
                                    

,,Neboj sa. S Raven si určite padnete do oka." Upokojovala ma Abby, už asi dvadsiaty krát. Dnes bol pondelok, čo znamenalo, že sa budem musieť zoznámiť s posledným členom partie, a dosť som sa obávala. Abby ma varovala, že Raven je rovnako výbušná, ako Nate, takže sa mám na čo tešiť.

Teraz sme stále pred triedou a čakali na ostatných. Čo sa týka bowlingu dopadlo to celkom dobre, asi preto, že Nate neprišiel, rovnako ako ostatné dni nebol v škole. Pár krát som rozmýšľala či nezájdem k nim domov, keď s už konečne pamätám cestu, no potom ma napadlo, že to by bola totálna sprostosť.

,,Ahojte." Pozdravil nás Nate, počkať, Nate? Abbs vypískla a skočila mu do náruče, a to, že ju objal naspäť sa javilo ako dobré znamenie. Prekvapivo keď ho pustila, prišiel ku mne a objal ma tiež.

,,To len, aby si a tú tmavovlasú babu, s ktorou sa máš zoznámiť zapôsobila." Zašepkal a pustil ma. Celkom vyvedená z miery jeho slovami som ostala stáť ako obarená, no keď sa zjavila vysoká čiernovláska- tú výšku spôsobili tie podpätky- pochopila som, že to je Raven. Držala sa s Jay-om za ruku a premeriavala si ma pohľadom. Jupí, som rada, že sme si hneď sympatické...

,,Soph..." povedal Jay a kývol mi na pozdrav. Odkývla som mu naspäť, no stále som svoj pohľad venovala Raven. Mám ju osloviť?

,,Nie, tá sa mi nepáči." Povedala nakoniec a všetci na ňu vyvalili oči, vrátane mňa. Bola som pripravená na všetko, ale nemala som rada, keď niekto posudzoval knihu podľa obalu.

,,Ou...a prečo?" spýtala sa prekvapene Abby. Podľa pohľadu, ktorý mi Raven venovala mi došlo, že v tejto partii sa pre mňa miesto nenachádza, bohužiaľ ja som veľmi súťaživý človek.

,,Veď sa na ňu pozri. Krpatá, namyslená a pozri na tie veľké oči." No tak pardón, ale mňa tu nejaká krava urážať nebude...

,,Som strašne rada, že som spravila taký dobrý prvý dojem, že si myslíš, že som namyslená. A len, aby bolo jasné neviem, ktorá z nás sa práve vrátila osobným lietadlom od kráľovskej rodiny z Londýna." Povedala som a jednu ruku si založila v bok. Evidentne ju moje slová prekvapili, a keď som videla, ako prechádza po jednotlivých členoch partie pohľadom, došlo mi, že hľadala niekoho, koho bude môcť zavraždiť za to, že niečo viem.

,,Neopovažuj sa porovnávať mňa s..tebou." dobre, menšie zhodnotenie situácie, na ukľudnenie. Abby skákala pohľadom z jednej sa druhú. Jay stál rozhodnuto vedľa Raven, s ktorou pravdepodobne chodil. A Nate sa na tom samozrejme dobre zabával.

Ako tešilo ma, že už to nie je ten debil, ako pred pár dňami, aj keď mu trvalo spamätať sa, no nemusel by sa zabávať na môj účet.

,,A kto mi to akože zakáže? Ty? A čo by si mi asi tak spravila? Povedala, že som namyslená? Prosím, poslúž si." Povedala som sebaisto, no opak bol pravdou. Fakt som mala strach, pretože ju nepoznám a neviem čoho by bola schopná.

,,Varujem ťa, so mnou si nezahrávaj. Môžeme hlasovať. Kto nechce aby táto...dievčina patrila k nám?" spýtala sa a prezrela si svojich kamarátov. Všetci boli ticho. Oni boli ticho. Získala som si ich možno len trošku ale stačilo to na to, aby ma nechceli poslať preč.

,,A kto chce, aby som zostala?" keď som počula to ako aj Abby aj Nate povedali ja bola som strašne nadšená. Ani neviem či som sa tešila preto, že som mala kamarátov, alebo preto, že som vyhrala. Jay bol ticho, čo ma ani neprekvapilo.

,,Ste trápny." Povedala a vkročila do triedy.

,,Ďakujem.." povedala som im keď sme si aj my sadali na svoje miesta.

,,To je v pohode, sme kamošky nie?" spýtala sa so smiechom Abby.

Zvyšok dňa ubehol celkom normálne, no na konci nám oznámili, že zajtra a v stredu budeme mať voľno pretože tu budú nejaké rokovanie či čo. S Abby, Raven a Emery -hej skvelá kombinácia- sme sa dohodli, že dnes pôjdeme spať k Abby. Navrhla to Raven, vraj aby mi dala šancu dokázať, že nie som taká krava, ako vyzerám.

,,Nechceš zviesť?" opýtal sa ma Nate keď som prechádzala okolo jeho auta. Rozprával sa nejakými chalanmi, ktorých som nikdy nevidela a dosť ma prekvapilo, že ma vôbec oslovil.

,,Ehm neviem...ponáhľam sa." Povedala som. Jeden chalan stojaci vedľa Natea posmešne nadvihol obočie.

,,Práve preto by si to mala autom rýchlejšie." Povedal ten chalan. Bol celkom zlatý. Čierne vlasy, hnedé oči, vysoký...

,,Lenže neviem či nemá v pláne tu ešte pol hodinu stáť a nevykecávať sa s tebou." Povedala, teda zavrčala som. Nate sa iba zasmial a otvoril dvere, a rukou mi naznačil, aby som si sadla. Chvíľku som uvažovala či mám, no nakoniec som si sadla.

Na moje prekvapenie si ten chalan sadol dozadu. To Nate robí len tak zo zábavy taxikára? Ešte viac ma prekvapilo keď nasadli aj tí zvyšní dvaja chalani.

,,Soph toto je Liam, Kyle a Brandon. Chalani, Sophie." Povedal Nate a naštartoval. Moja jediná útecha bolo, že cesta od školy ku mne netrvá tak dlho, aby som ich musela trpieť. Bože čo to trepem, museli to byť nejaký ultra-úžasný športovci.

,,Kam idete? Alebo to len tak robíš taxikára?" spýtala som sa. Nieže by som sa s ním nejako extrémne chcela rozprávať, aby som náhodou zase nespustila nejaký ďalší záchvat debilnosti, no to tivho bolo strašne trápne.

,,Ideme na pláž, serfovať. Kľudne sa môžeš pridať." Povedal asi Liam.

,,Nemám čas. Ako som povedala dosť sa ponáhľam." Povedala som keď auto zastavilo. Počkať tu nebývam. Oni ma sem dotiahli aby ma znásilnili. A potom ma určite predajú na orgány. Musím vyskočiť a utiecť.

,,Dobre chalani tak za pol hoďku som tu. Vy sa zatiaľ nachystajte." Povedal Nate a ja som si vydýchla. Nejdú ma znásilniť. Ako som si mohla myslieť takú hovadinu?

,,Nemá ma rada." Povedala som keď sme boli sami. Nate sa uškrnul, ale neodpovedal.

,,Počúvaj nechcem spustiť nejaký tvoj ďalší divný stav, ale čo to s tebou sakra bolo?" videla som, že mu zmizol úškrn z tváre, ale stále sa usmieval. Zjavne mal dobrý deň no moje otázky mu ho určite pokazia.

,,To bol...kašli na to." Povedal a mávol rukou.

,,Nate, skoro si ma zavraždil pohľadom, išiel si si kupovať drogy, ktoré si si dúfam nekúpil, prepánajána, išiel si pre svoju sestru, celkom ožratý, takže nie nebudem na to kašlať, hlavne keď viem, že som to spôsobila." Povedala som.

,,Už sme tu. Maj sa S." povedal.

,,Žiadne maj sa. Neodídem z tohto auta kým mi všetko nevysvetlíš." Povedala som rozhodne a oprela sa o sedadlo.

,,Myslíš si, že tebe, osobe ktorú ani nepoznám, by som povedal niečo, čo nedokážem povedať NIKOMU?"

,,Ja nepotrebuje vedieť čo sa stalo kedysi, ale to, čo také som spravila teraz. Abby aj Jay tvrdili, že si bol dva roky v pohode, a ty si hovoril, že si niekoho zabil, a Jay ešte hovoril niečo s tvojou mamou a...." načo skákať do reči, keď ma môžete pobozkať, že?

No tak som tu znova s novou časťou. snáď sa páčila, teda až na také dva babenky, ktoré ma asi zabijú :( ale Nate je...Nate :) A napíšte do komentov, čo si o tom myslíte, kľudne aj totálnu kritiku, len chcem vedieť čo mám zmeniť :D

ShieldOnde histórias criam vida. Descubra agora