Shield

22- Čo tak do pondelka?

,,Sophie! Ty mrcha malá!" Zvýskla zrazu Abbs a prikryla si ústa dlaňou. Sedíme spolu v nejakej kaviarni a za chvíľku majú prísť aj ostatní. Teda Jay a Emery, pretože nikomu inému sa nechce.

Pôvodne som to dnes chcela všetko Nateovi vysvetliť, ale vraj nepríde, lebo je Mii zle.

,,No prepáč, ja som nič zlé nespravila." Povedala som a tiež sa zasmiala.

,,Áno, nič zlé nespravila. Iba oklamala svojich rodičov." Povedal Jay a prisadol si. Emery si sadla oproti mne. Na to, že ju iba včera pustili z nemocnice vyzerala dosť dobre.

,,Je to pre dobro veci, jasné? Nikomu sa nič nestane." Povedala som a Abbs prekrútila očami.

,,A kde sú ostatní?" Spýtal sa Jay a poobzeral sa okolo seba, či ich náhodou niekde neuvidí.

Nate a Jay sa líšili v toľkých veciach ale pri tom si boli tak podobní.

Nate nosil vždy modré džínsy a nejaké tričko, väčšinou čierne alebo biele.
Jay nosil čierne džínsy, a to ako fakt vždy. Niekedy normálne rozmýšľam či nemá krámy alebo čo, keď ich má stále na sebe. No za to tričká máva skôr vždy biele, samozrejme keď má napi#u náladu dá si čierne.

Čo je fakt dobré, pretože vtedy aspoň viem či sa s ním mám alebo nemám rozprávať. Vážne, ak by som sa s ním začala rozprávať, nedajbože hádať, keď má na sebe čierne tričko a vražedný pohľad, nedožila by som sa ďalšieho dňa.

,,Raven sa nechcelo a Nate musel zostať s Miou." Povedala Abbs.

,,A Matt je niekde preč." Povedala Emery a odpila si z kávy. Dnes majú naši už konečne ísť domov, takže moja hra s Jay-om končí. Teda vlastne práve teraz by už mali letieť.

Cez víkend u nás bol ešte raz, aby to nebolo nápadné, ale predsa len, chcela som, aby prišiel. Bolo mi s ním dobre, nikdy by ma nenapadlo, že aj s Jay-om môže byť zábava.

Prišiel okolo pol jednej, mama nám dala obed a potom sme zaliezli ku mne  do izby. Hrali sme X-box, samozrejme vždy som prehrala.

Keď som mala už fakt totálne nervy, vypla som tú sprostú hru a vytiahla nejakú trápnu spoločenskú, ktorú som už poznala naspamäť.

Problém bol, že to bola hra pre troch alebo viac, takže sme to hrali aj s našimi. Na moje prekvapenie to dopadlo dobre, a samozrejme ja som vyhrala.

Potom nám mama spravila palacinky, ktoré som zožrala sama, pretože Jay už musel ísť domov. To ma privádza k faktu, že ja vlastne o jeho rodine vôbec nič neviem.

,,Mal by si ísť ku kaderníkovi. Už ti odrastajú vlasy." Prerušila Abby tok mojich myšlienok a skenovala Jay-ovu modro-čiernu hlavu.

,,Čo ja viem...toto je dosť sexy." Abby skrivila tvár do neidentifikovatelného výrazu a ešte raz sa pozrela na Jav-a. My sme sa všetci začali na nej smiať.

,,No čo ja viem...pozri tu...aj tu...proste strašné." Ukazovala som na vlasy, ktoré mu odstávali a 'omylom' som ich aj ťahala.

,,No vidíš, nemôže to byť také strašné keď so mnou chodíš." Povedal a všetci sme sa znova začali smiať.

Musím ale uznať, že mu to fakt pristalo. Neviem si ho predstaviť s iba čiernymi vlasmi, pretože som ho tak nikdy nevidela, ale určite mu to pristane. 

,,Počuj S..... nie sú hento tvoji rodičia?" Spýtal sa Jay a hlavou kývol smerom k dvom ľuďom, ktorí akoby z oka vypadli mojim rodičom, ktorí teraz sedia v lietadle na ceste domov. Vtipné.

Samozrejme vtipné by to bolo iba vtedy ak by to neboli moji rodičia, pretože aj len jeden deň naviac by znamenal, že sú stále tu.

,,Preboha, čo tu robia? Veď mali byť na ceste domov." Zhíkla som a prikrčila sa viac k Jay-ovi aby si ma nevšimli. Dobre nie sú zrovna slepí, ale za pokus to stojí.

,,Zjavne nie sú...nemala by si ísť za nimi? Možno sa niečo stalo." Povedala Abbs.

,,Mami?" Spýtala som sa keď som k nim prišla. Stále v rade a vyberali si, čo si dajú. Mama sa na mňa prekvapene pozrela, a až keď si uvedomila, že som to ja sa krásne usmiala.

,,Oh Sophie, miláčik. Ani nevieš ako rada ťa vidím. Zrušili nám let a najbližšie lietadlo letí budúci pondelok, takže musíme zostať tu. Ale keď sme prišli domov nikto tam nebol a my nemáme kľúče. Volala som s Harrym a oni prídu až za dve hodiny, a tebe som sa nevedela dovolať." Vysypala mama tak rýchlo, že som jej sotva rozumela.

,,Tak ja vám môžem dať svoje kľúče, len potom musíte byť doma, lebo ja tu ešte ostanem." Mama sa hneď začala obzerať okolo seba, aby zistila s kým tu zostanem.

Keď zbadala Jay-a široko sa usmiala a zakývala mu. Rýchlo som jej potiahla ruku naspäť a počula som ako sa Abby smeje. Jay do nej pod stolom kopal aby bola ticho, ale ona si z toho nič nerobila.

,,Samozrejme. A nezoznámiš nás s tvojimi kamarátmi?" Spýtal sa otec a podal mame so ruky jej kávu.

,,Presne si to uhádol." Povedala som a potom som si uvedomila jeden veľmi dôležitý fakt. A to moju kabelku zavesenú na Abbinej stoličke.

,,Ale ve..."

,,Idem po tie kľúče. Hneď som tu." Povedala som. Oni sa samozrejme vybrali za mnou a Abbs sa na mňa uškrnula. Prevrátila som očami a začala sa hrabať v mojej kabelke.

,,Ja som Liv, Sophiina mama a tot..."

,,Mamii! Prestaň." Povedala som a strčila jej kľúče do ruky. Otec sa zasmial, kývol Jay-ovi, ktorý mu odkývol, a ťahal mamu preč.

,,Jay...?" Sladko som sa usmiala keď som si sadla vedľa neho.

,,Čo zas?" Abby aj Emery sa začali smiať.

,,Vieš ako som ti hovorila, že stačí to hrať do...dnes?" Spýtala som sa milo.

,,No..."

,,A čo povieš na to, že by si so mnou chodil do budúceho pondelka?"

Mám tu ďalšia časť, tak snáď sa  páčila. V poslednej dobe ma začal tento príbeh baviť viac, takže aj časti budú častejšie.

Samozrejme vám strašne hrozne moc ďakujem,že tu ste so mnou, že Vás to baví, a proste❤❤❤❤