Čierne vdovy 2 - Podmanená hriešnica

4. Kapitola

Evangeline stála nasledujúci deň v približne rovnakom čase v rovnakých vdovských šatách s čiernymi rukavičkami a s klobúčikom s decentným závojom pred krčmou podobnej tej, v ktorej ako malá vyrastala.

Pri pomyslení na tú podobnosť sa striasla.

Osobne z vlastnej vôle by na také miesto nikdy nevkročila, ale nemala na výber.

Len dnes ráno dostala informáciu, že jej brat bude práve tam. A nemala dôvod pochybovať o správnosti tejto informácie, alebo o dôveryhodnosti svojho zdroja.

Hoci v hĺbke duše dúfala, že sa jej zdroj tentoraz mýlil.

Tým zdrojom, ktorému sa rozhodla zveriť túto úlohu, bol jeden z Evangelininých nových zamestnancov.

Vo vozni si muži, ktorí sa tak neúspešne pokúsili o prepad vlaku, vypočuli jej návrh: práca na ranči, trvalý plat, ubytovanie a stravovanie. Už žiadny boj o život, alebo hrozba popravy.

Našťastie pre Evangeline, táto ponuka im bola milšia, ako ich doterajší spôsob života.

Jej ponuku okamžite a bez debát prijali.

Zvyšok cesty do Salt Lake City prejednávali pracovné podmienky a náplne práce.

Bol to pre ňu, tak ako aj pre nich skvelý začiatok.

Keď dorazili do cieľového mesta, poslala jedného zo svojich mužov zistiť niečo o Bertrandovi a s ostatnými sa vydala na jej nový ranč.

Hoci o novosti toho miesta by sa dalo polemizovať.

Dom, spolu s priemyselnou budovou, ktoré predchádzajúci majitelia vybudovali ešte pred vojnou a ktoré boli nútení v zhone opustiť, bol dosť ošarpaný a zanedbaný, pôda zažila lepšie časy a dobytok v dôsledku neprítomnosti zodpovedných majiteľov zdivočel.

Ale Evangeline nepovažovala túto kúpu za nepodarenú.

Dom mal dve poschodia a širokú drevenú verandu, pričom základy domu boli z kvalitného kameňa. Ani jednému oknu nechýbali okenice a stĺpy potrebovali len novú maľbu. Vonkajšia maľba budovy bola asi pôvodne biela a škridlová strecha potrebovala len výmenu niekoľkých tašiek.

Priemyselná budova nebola vybudovaná za účelom skladovania zvierat, ale bola prispôsobená na ubytovanie väčšieho počtu ľudí. V budove bol zabudovaný vodovod a v niekoľkých miestnostiach mali nahádzané staré a zatuchnuté matrace.

V pivnici objavili mnoho kvalitných kusov dreva, z ktorých si mohli muži postaviť rámy postelí a možno aj nejaký ten drobný nábytok.

Evangeline využila celý svoj um a finančné prostriedky a začala s prideľovaním práce mužom na poli a v okolí domu, zatiaľ čo ona sa postarala o poriadok v hlavnom dome.

Pár chlapov sa postaralo o zavedenie vody do budov, aby bolo možné si po práci dopriať zaslúženú sprchu.

Hlavná práca na obnovenie základných funkcii budov trvala celý deň, ale večer to už začalo vyzerať tak, že by tam bolo možné aj bývať.

Večer Evangeline pripravila pre všetkých robotníkov výdatnú večeru a po nej sa všetci muži vydali do priemyselnej budovy do opravených spŕch a postavených postelí.

Dnešok považovali za úspech.

Mali čo jesť a kde si po kúpeli ľahnúť a to bolo hlavné.

Všetci muži pod vedením Evangeline vedeli, že to bude trvať niekoľko dní, než budú so stavom ranča spokojní, ale to im nevadilo.

Takto si mohli svoj nový domov prispôsobiť podľa vlastných predstáv.