Čierne vdovy 2 - Podmanená hriešnica

17. Kapitola

Solomon a Evangeline ležali nahí v posteli hlavnej spálne a nechávali doznieť vlny vášne.

Neprítomne sa pritom hral s jej vlnami perleťovo plavých vlasov a vylieval si svoje myšlienky.

Pri nej to išlo ľahko a bez výčitiek.

„Otca som nikdy nemal rád. Bol hrozne zahľadený do seba a bol nezdravo cieľavedomý. Matka bola pri ňom chladná a neprístupná. Mal som pocit, že pri ňom matka ticho a vo vnútri umiera. Celý život mi vtĺkal do hlavy svoje južanské názory. Nesúhlasil som s ním a keď som dosiahol jedenásť rokov konečne som odišiel k príbuznému na sever."

„Narodil si sa na Juhu? Takže tvoja rodina bola pre otrokárstvo?" spýtala sa Evangeline.

„Áno," priznal sa Solomon.

„Čo si myslel tvoj otec, keď si sa zriekol svojich koreňov?" zaujímala sa.

A bola to dobrá otázka.

„Zúril. Bol tak zameraný na moju rebéliu, že si ani neuvedomil, že si matka našla milenca. O rok ho trafil šľak a zomrel," zdôveril sa Solomon a vôbec mu toho arogantného páva nebolo ľúto.

Nadýchol sa miesto toho vône jej vlasov a pokračoval.

„Správa o jeho úmrtí ma prichytila nepripraveného. Bol som presvedčený, že ten cap bude žiť večne. Matka mi napísala, že by ma rada videla na jeho pohrebe, hoci vedela, že sme ako rodina nevychádzali spolu dobre. Vrátil som sa teda domov, na miesto, kam som prisahal, že sa už nikdy neukážem, kým budem žiť a zistil som, že matka čaká s milencom dieťa. Nevedel som, čo si o tom mám myslieť. Nečakal som, že bude mať matka ešte nejaké deti. Ale keď sa narodila Lydia, pocítil som prvýkrát ochranársky inštinkt. Preto som všetkých troch poslal do neutrálneho štátu, aby sa im vojna vyhla. A ja som sa pridal k armáde Únie," a tak plánoval zakončiť svoj životný príbeh.

Avšak Evangeline mala iný názor a pokračovala so svojimi otázkami.

„Museli na teba byť pyšný, keď si to sám bez pomoci dotiahol na generála."

„V listoch, ktoré mi začali písať to tak aj znelo. A keď si uvedomili, aké som si vytvoril k dieťaťu puto, písali mi o všetkých pokrokoch v jej vývoji, aby som sa mohol na čo tešiť, keď ju znovu uvidím," povedal Solomon a pocítil trochu rozpaky.

„Ale neskôr sa to medzi mnou a mojou matkou pokazilo. Začal som sa častejšie pýtať, kedy sa plánuje svadba s jej milencom a ona mi neodpovedala tak, ako som očakával."

„Veľmi sa asi s oficiálnosťou ich vzťahu neponáhľala, že?" konštatovala Evangeline.

„Vôbec neplánovala vziať si toho muža," nahneval sa Solomon a dovolil odhaliť ďalší kúsok zo svojej minulosti.

„Napísala mi, že po skúsenosti s mojim otcom už nechce byť v manželskom zväzku, kým si nebude istá, že bude s Lydiiným otcom šťastná. Vyhlásila, že najskôr sa pokúsia o spolužitie bez manželstva, aby zistili, či im to obom bude vyhovovať. A vraj ak nebude, tak si každý pôjde svojou cestou."

„Ako vdova má na to nárok," upokojovala ho Evangeline. „Vdovy majú viac voľnosti, ako slobodné ženy a nikto ich už v tejto dobe neodsudzuje za ich súkromný život, kým zostane súkromným."

„Ale čo Lydia? Aj jej sa ich rozhodnutie týka," poznamenal frustrovane Solomon.

„Nezdá sa mi, že by bola vaša sestra nešťastná s danou situáciou."

Nastalo ticho, kedy Solomon vstrebával, čo jeho milenka práve povedala.

Musel si nazrieť do duše.