Bertrand malátne otvoril oči.
Pretrpel ďalšiu bezsennú noc na tvrdej matraci vo svojej prepožičanej izbe, nachádzajúcej sa v budove, ktorá sa nedávno stala majetkom jeho sestry.
Nebola to práve najhoršia posteľ, na ktorej bol nútený počas svojho života spať, alebo nebola ani najlepšia.
Najhoršie spomienky na nocovanie mal ešte z ranného detstva, kde so sestrou nemali žiadne postele, ani matrace, ale boli nútení ukladať sa k spánku na starých dekách.
O trošku lepšie na tom bol, keď býval na anglickom internáte. Tam síce posteľ s matracom mal, ale smrdel po predchádzajúcom nocľažníkovi a škola nemala valný záujem kupovať nové matrace pre nových študentov. Na podobnej úrovni boli aj noci, ktoré strávil vo svojom prvom príbytku, keď sa presťahoval do Ameriky.
Najkrajšie noci zažil, keď býval so sestrou u tety Lili. U starnúcej kurtizány dostal vlastnú izbu, ktorá bola plne zariadená a všetko v nej bolo nové. Obliečky ešte sviežo voňali a periny boli jemné, akoby spal na obláčiku. K izbe bola pripojená aj vlastná kúpeľňa, kde na neho čakala čistá a teplá voda s mydlom.
Sprvu si myslel, že ho nedopatrením zaviedli do spálne tety Lili, ale slúžka mu vysvetlila, že táto izba patrí odteraz jemu. Z toľkého šťastia nevedel, čo má povedať. A keďže nikdy predtým nebýval sám, prvé noci prespával v posteli staršej sestry, kým si na ten luxus nezvykol.
Bertrand sa posadil na svojej súčasnej posteli a ospalo pozrel na opačnú stranu izby, kde spal jeho spolubývajúci, ktorý chrápal tak, ako keby za to dostal zaplatené.
Ako pomsta jeho sestry.
Síce bol sestre nesmierne vďačný, že ho vytiahla z diery, do ktorej spadol, ale bol by ešte vďačnejší, keby ho nechala v hlavnom dome, kde by mal pokoj.
V hlavnom dome mala Evangeline tri hotové a zariadené spálne a dokonca aj komôrky za kuchyňou pre svoje budúce slúžky, keď sa jedného dňa rozhodne si ich najať pre domáce práce.
Ale to nie!
Ona ho chcela utužiť, tak ho hodila k vojnovým veteránom a bývalým lupičom.
Nech sa od nich naučí, čo je tvrdá práca, disciplína a svaly.
S porazeneckým výdychom vstal a potichu, aby nezobudil tvrdo pracujúceho robotníka, sa vybral do kúpeľne na prízemí, kde sa upravil na nový deň.
Budova pre zamestnancov mala jednu obrovskú kúpeľňu na prízemí, pričom poschodia tvorili izby robotníkov, kde si mohli vytvoriť vlastné útočisko. Kúpeľňa bola dostatočne priestranná, aby sa tu naraz umylo desať mužov.
Takto zavčasu tu boli okrem Bertranda ešte dvaja ďalší muži, ktorí boli poverení prípravou raňajok pre všetkých mužov.
Jednu ďalšiu kuchyňu mali zariadenú aj v tejto budove pre včasných stravníkov.
Celé dni bol Bertrand uväznený v účtovníctve a keď mal voľno, musel pracovať vonku na stavbe.
Tak zneli inštrukcie od Evangeline.
Toto nezažil odo dňa, keď priplával do Ameriky a snažil sa presadiť. V tom čase cez deň pracoval ako pomocná sila v prístave, alebo v krčme a večer pomáhal v malej účtovnej firme.
Keď získal dostatok skúseností a finančných prostriedkov, založil vlastnú firmu a život bol pre neho od tej doby ľahší. Všetko, čo mal vrazil do firmy a zisk očakával za pár rokov.
YOU ARE READING
Čierne vdovy 2 - Podmanená hriešnica
Historical FictionEvangeline mala jednoduchý cieľ. Nájsť svojho mladšieho nepodareného brata vo vojnou zničenej krajine a zistiť, prečo s jej rodinou prerušil všetky kontakty. V Paríži jej ide o holý život a preto bývalej kurtizáne nezostáva nič iné, ako sa vydať na...