25. Kapitola

442 45 7
                                    

Evangeline sa snažila upokojiť ozbrojenú a očividne zmätenú ženu, avšak bez viditeľného účinku.

Mohla to očakávať.

Nebolo to prvýkrát, čo na ňu mierila zbraňou žena.

Neraz sa Evangeline stalo, že ju navštívila manželka niektorého jej milenca a chcela ju zastrašiť.

A tak poznala tie správne slová.

„Uvažujte Mary," začala chlácholivo Evangeline. „Keď ma zabijete, Solomona vám to nevráti. On si nájde inú snúbenicu, ktorá mu bude viac vyhovovať a vy pôjdete do väzenia za vraždu. To sa podpíše na celej vašej rodine, ako nezmývateľná škvrna. Musíte z tohto vyjsť so cťou."

„Tak čo mám robiť?" spýtala sa slečna Alcotová plná číreho zúfalstva.

Musela byť poriadne vystrašená a dlhodobo zahnaná do kúta svojou rodinou, keď počúvala rady každého človeka, ktorý k nej prehovoril.

„Sama ste povedala, že Solomona nechcete. Teraz máte šancu nájsť si niekoho, koho chcete vy," pokračovala v chlácholení Evangeline.

„Ale otec..." rozvzlykala sa slečna Alcotová.

„Zabudnite na otca! Máte vlastný život. Je to len na vás," povedala pevne Evangeline.

Mary však jej poslednú vetu nepochopila a vystrelila na Evangeline.

Avšak dievča bola úplný amatér so zbraňou a minula o pekný kus.

Ten hluk spôsobil, že sa Lorette zúrivo rozštekala.

A guľka patriaca Evangeline trafila kvetináč pri dverách.

Avšak aj toto maličké dielo skazy bolo na dievča a na jej psychiku príliš a podlomili sa jej nohy. Zbraň dievčaťu vypadla z ruky a už nemala síl ani na slzy.

Slečna Alcotová zostala sedieť bezvládne na podlahe a slepo pozerala pred seba, akoby čakala na spasenie.

Evangeline preto odkopla zbraň od Mary pre prípad, že by sa jej sila vrátila na ďalší hlúpy pokus.

Ale ani vtedy neprestala Lorette štekať na nevítaného hosťa.

V tej chvíli vrazil do knižnice Solomon.

Z jeho prekvapenej tváre s vytreštenými očami odhadla, že asi začul výstrel.

Alebo to možno bolo Lorettino štekanie.

„Čo sa tu stalo?" spýtal sa, akoby vôbec nechápal, čo vidí pred sebou.

„Garcia nahovoril vašu bývalú snúbenicu, aby ma zabila a vy sa k nej vraj vrátite," povedala Evangeline, zatiaľ čo odviedla Lorette von z pracovne cez dvere na verandu. „Jej otec ju k tomu dotlačil, aby sa mohol zmocniť vášho bohatstva. To je v kocke všetko. Ešteže nikdy predtým nedržala zbraň."

Solomon zamračene načúval Evangeline, ale oči mal uprené na Mary.

Smutne krútil hlavou.

„Nebola to vaša vina," povedala zmierlivo Evangeline a zatvorila dvere na verandu.

„Uvedomujem si to," povedal Solomon, ale stále nespúšťal pohľad plný vlastného sklamania zo slečny Alcotovej.

Evangeline zatúžila, aby sa na ňu pozrel.

Aby sa jej opýtal, či je Evangeline v poriadku.

Miesto toho podišiel k slečne Alcotovej a zobral ju na ruky.

Čierne vdovy 2 - Podmanená hriešnicaWhere stories live. Discover now