Čierne vdovy 2 - Podmanená hriešnica

24. Kapitola

Keď Evangeline dorazila domov na svoj pozemok, rýchlo sa rozlúčila so Solomonom a poslala ho preč.

Ten sa však nehodlal len tak vzdať.

Keď vystupovala z jeho koča, ešte ju chytil za lakeť, aby mu neutiekla skôr, ako jej povie poslednú vec.

„Ešte sa vrátim Evangeline," sľuboval hrozivo Solomon. „Nemyslite si, že našu vec považujem za vybavenú."

„Ale ja si myslím, že sme už skončili," odpovedala mu chladne Evangeline.

„Ste ešte nesvoja z práve prežitého únosu a vidiny smrti v plameňoch," snažil sa ju upozorniť Solomon. „A to nehovorím o tom, že vám skoro podrezali hrdlo. To človeka poznamená."

„Ďakujem, že ste mi to pripomenul!" zavrčala sarkasticky Evangeline. „Skoro by som zabudla, že cítim na krku pulzujúcu bolesť! Pekne ďakujem!"

Vytrhla sa Solomonovi zo zovretia a vydala sa k drevám jej domu.

Tam na ňu už čakal brat a tak sa s ním privítala.

„Bertram! Si v poriadku!" vydýchla Evangeline a objala brata, ktorý jej stisk opätoval.

„To by som sa mal opýtať ja, nie snáď?" povedal sarkasticky Bertrand a pozrel na sestru.

„Čo sa ti stalo s krkom?" spýtal sa zdesene a tak nemala Evangeline na výber a povedala mu, čo všetko sa jej prihodilo, keď odišla zo Solomonovho klubu.

Povedala mu o chlapoch, ktorých viedla Claudette, o starej stajni, kde ju väznili, o sporoch, ktorými si Evangeline krátila čas a nakoniec aj o posledných minútach, keď prišiel Solomon a zachránil ju.

Plamene a nôž na jej hrdle boli len malé starosti.

Na záver jej príbehu si uvedomila, že sa bratovi nezmienila o tej drobnosti, ako žiadosť o ruku od Solomona Kanea.

„Aubry mi tú ranu ošetril a spolu s Kaneom usúdili, že keď mi odstránia štichy, budem mať len malú jazvu," povedala Evangeline. „Musím uznať, že jazva po noži nie je taká zlá, ako popáleniny po ohni a tak sa tým netrápim. Aj tak nemám v úmysle sa vydávať."

„Ale čo povedia ľudia, keď tú jazvu uvidia?" spýtal sa Bertrand. „Je na pekne viditeľnom mieste."

„Tým by som sa netrápila. Kým sa jazva úplne nevylieči, budem nosiť šatku," povedala bezstarostne Evangeline, ktorá videla v jej nedokonalosti nové možnosti v móde.

Potom sa išla Evangeline umyť od popola a spotených šiat, ktoré bude musieť dať okamžite oprať, aby čo najskôr prestali smrdieť a ľahla si do svojej vopred pripravenej postele.

V podstate mala len boľavé ruky z toho visenia na háku a odreniny od povrazu. Po kúpeli už nebola cítiť po dyme a ani sa ho veľmi nenadýchala.

Z toho konštatovala, že nebude musieť ísť do nemocnice.

Predtým, ako si stihla Evangeline ľahnúť, prišla jej do izby návšteva.

Cooper s Bertrandom jej priniesli podnos s večerou, lebo vedeli, že od raňajok nič nejedla a určite bude hladná.

Evangeline sedela v posteli pod perinou a tak jej podnos položili na stolček na kolenách. Priniesli jej zeleninovú polievku s toustami plnenými šunkou a syrom, pomarančový džús a ako dezert, na ktorom Bertrand trval dostala Evangeline croissant plnený jahodovým džemom podľa receptu kuchárky tety Lili.

„Ďakujem," povedala Evangeline a pustila sa do jedla.

Lorette okamžite vbehla do miestnosti a uvelebila sa na posteli pri nohách Evangeline. Na to zaspala.