Čierne vdovy 2 - Podmanená hriešnica

18. Kapitola

Ráno po rozhovore, ktorý mala s Bertrandom v koči, sa Evangeline rozhodla prevetrať si hlavu v meste.

Na ranči okrem iného potrebovali nakúpiť nový kuchynský riad a úžitkové zvieratá, aby mohli začať pracovať s dobytkom.

Pre potreby nákupu si obliekla svoje najstaršie strieborno sivé vychádzkové šaty s útlym výstrihom s bielymi krajkovými rukavičkami a slameným klobúkom, aby ich neľutovala, ak sa náhodou umažú.

Zobrala so sebou, ako svojho bodyguarda a poradcu na zvieratá Coopera a zamierili spolu do miestnej najväčšej stajne.

Plánovali vybrať dvoch, alebo viacerých uchádzajúcich ťažných koňov, aby mohli zasiať pole pri ranči. Objavili tam dvoch pekných gaštanovo hnedých valachov s hnedou a čiernou hrivou, jedného čierneho valacha s bielou škvrnou na čele a čiernou hrivou a jedného svetlohnedého valacha s bielou hrivou.

Cooper našiel aj niekoľko pekných kúskov na chovné účely. A musela uznať, že jej bodyguard má dobrý vkus. Kúpili dve kobyly a troch žrebcov. Medzi nimi bolo takzvané tmavohnedé plemeno Furioso s dlhým telom a pevným chrbtom. Potom kúpili bieleho Lipického koňa, čo je kôň stredne mohutný s valcovitým trupom. Ich ďalší kúsok bol ryšavý Quarter horse s bielou hrivou o ktorom sa dozvedeli, že je rýchly a pohyblivý. Potom kúpili ešte jedného čierneho mustanga a jedného American Paint Horse, ktorý sa sfarbením podobal skôr na kravu.

Bol to síce veľký nákup, ale Evangeline si to mohla dovoliť.

Tak prečo si neurobiť radosť.

Keď Evangeline skončí s Kaneom, musí si vytvoriť svoj vlastný smer podnikania.

Obchodník s koňmi bol nadšený z nákupu bohatého kupca, ktorý bol ešte tak pekný, ako Evangeline.

A Evangeline bola spokojná.

Kúpila všetko, čo potrebovali a mala aj z nákupu radosť.

Dala potom príkaz u obchodníka, že jej zamestnanci prídu osobne vyzdvihnúť nákup, aby to nemusel vybavovať obchodník.

Ešte by sa mohlo stať, že sa niektoré zo zvierat náhodou zraní a to by bolo nešťastné. U jej mužov sa tohto rizika neobávala.

A potom bol čas na odchod.

Evangeline s Cooperom vyšli zo stajní a namierili si to k rade odstavených kočov.

Avšak pri ich osobnom koči ich čakalo nemilé prekvapenie.

„Dobré ráno, pani Benoîtová," odzdravil sa pán Garcia, ale na tvári mu ostával nepekný škľab.

„Dobré ráno, pán Garcia," odpovedala chladne tomu vyškerenému panákovi Evangeline.

Avšak jej chladný odstup ho neodradil.

„Čo tak sa trochu porozprávať, pani Benoîtová. Alebo nemáte záujem pokým vám nepodstrčím pár frankov?" zaškaredil sa Garcia.

Ďalej ho ignorovala.

Bol malicherný a takéto typy majú podobné reči ku všetkým ženám.

Pomohla Cooperovi poukladať nejaké škatule vzadu do koča a nevšímali si Garciov stúpajúci hnev.

„Hej, nepočuli ste! Mám vám čo povedať!" vyriekol nahnevane Garcia.

„Ale ja nemám záujem. Vráťte sa do tej diery, odkiaľ ste vyliezli a neotravujte slušných ľudí," povedala vážne a tvrdo Evangeline.