Čierne vdovy 2 - Podmanená hriešnica

20. Kapitola

Bola to tá istá noc, kedy sa Solomon Kane rozhodol zrušiť svoje zasnúbenie so sväticou zo Salt Lake City, keď sa na pozemku ranča patriaceho Evangeline Benoît rozsvietilo množstvo lámp a jeden by si myslel, že sa koná nejaká oslava.

Ale nebolo tomu tak.

Novo vycvičení psi štekali a muži, ktorých výplata závisela na tajuplných rozmaroch vdovy z Blackwoodu, stáli okolo vozu na prepravu slamy a ticho čakali na ďalšie pokyny svojej zamestnávateľky.

Evangeline, ktorá sa obliekla primerane k situácii do svojich čiernych vdovských šiat, kývla na Aubryho a ten odtiahol plachtu voza, aby mala dobrý výhľad na jeho obsah.

A tam ležal Leo Garcia, zviazaný a zbitý, ako kus dobytka.

Na tvári mal šmuhy krvi a na oku podliatinu, ktorá nebola tak zlá, ako jeho zlomený nos a vykĺbené rameno.

Ešte sebou mrskal a snažil sa oslobodiť z pevných povrazov, ale to mu nezabránilo vrhať na svojich väzniteľov nenávistné pohľady a sľubovať tak svoju odplatu.

„Uvoľnite jeho ústa," prikázala Evangeline. „Nech si vypočujeme, čo nám chce povedať."

Aubry mu teda odstránil handru z tváre, ktorá slúžila na jeho umlčanie počas dňa, aby nebudil pozornosť.

Hoci tu na pozemku sa netúlali ľudia, ktorých by jeho rev zaujímal.

„Tak sem ťa doviedlo tvoje vydieranie, Garcia. Aspoň si dostal ponaučenie, že zahrávať sa so mnou sa neoplatí," povedala chladne Evangeline svojmu zajatcovi.

„A teraz mi povedz, kto ti dal tie informácie? A kto ti povedal o existencii toho obrazu?"

Odpoveď však nebola taká, ako vyžadovala.

„Tiahni do pekla, ty krava!" nakričal Garcia a pokúsil sa na ňu napľuť.

Aubry mu však za to, že nadával na jeho zamestnávateľke vrazil päsťou do oka.

„Tak ešte raz, Garcia," povedala unudene Evangeline. „Odpovedz na moje otázky a tvoja bolesť sa nebude stupňovať."

„Tebe nepoviem ani hovno!" vypľul zo seba Garcia, spolu s krvou, čo sa mu nahromadila v ústach z vyrazeného zubu.

„Máš poslednú možnosť si trochu prilepšiť, Garcia," pokračovala Evangeline." Inak dám voľnosť svojim mužom a tí nebudú tak zhovievavý, ako ja."

Garciovi však nebolo veľmi do reči. Stisol ústa a tvrdohlavo odmietal čokoľvek povedať.

Evangeline skonštatovala, že z neho už nič nedostanú.

„Nebudeš rozprávať, tak dobre. Nepotrebujem tvoje priznanie," povedala ležérne a otočila sa na Aubryho.

„Odvezte to zbytočné vrece hnoja preč zo štátu. Cestou sa z neho ešte pokúste dostať, čo sa dá a postarajte sa, aby sa už nevrátil."

„Áno, madam," prikývol Aubry a spolu s ďalšími štyrmi mužmi nasadli na voz.

Aubry švihol bičom a kone sa dali do klusu.

Potom k Evangeline podišiel Cooper a tváril sa vážne.

„Toto sme mu našli vo vreckách," povedal a ukázal jej dlane s Garciovými osobnými vecami.

„Tak sa na to pozrime," povedala nádejne Evangeline a začala sa preberať tými maličkosťami.

„Kľúč od hotelovej izby, tam sa asi ubytoval. Pošlite tam pár mužov, nech to tam prelezú. Pravdepodobne nič nenájdu, ale človek nikdy nevie," povedala Evangeline a podala kľúč jednému z mužov, ktorý prikývol na súhlas.