Čierne vdovy 2 - Podmanená hriešnica

19. Kapitola

Ten teplý slnečný deň nebol rušný a náročný len pre Solomona a Evangeline.

Napriek snahe o vytvorenie dojmu všeobecnej spokojnosti, v dome Alcotovcov vládol nervózny duch.

Slúžky a komorníci, tak ako aj zamestnanci kuchyne sa snažili robiť všetko možné, len aby nemuseli prísť do zorného poľa nahnevaného pána domu, ktorému stačila jediná zámienka, aby vybuchol a vylial si svoju frustráciu na akomkoľvek nešťastníkovi, ktorý sa mu dostane pod ruku.

A v centre zlosti pána Alcota neboli len zamestnanci na jeho pozemku.

Mary, oblečená vo sviežich ružových šatách s bielou krajkou okolo výstrihu a na spodnom leme šiat, sedela v dámskom salóniku a vyšívala zložité vzory na vreckovky, aby unikla ruchu, ktorý spôsobovali jej rodičia.

Dámsky salónik bol upravený pre potreby žien a hosťovanie takisto výlučne žien. Steny salónika boli vymaľované levanduľovou farbou s kvetinovými vzormi nenápadných kvetín a motýľov, pričom závesy na oknách boli z holubičej bielej látky. Nábytok v salóniku bol prútený a výlučne v bielej farbe, aby vynikli vankúšiky potiahnuté rôznymi odtieňmi fialovej látky.

Vitrína v miestnosti obsahovala čajový set z čínskeho porcelánu, ktorý bol takisto ladený v bielych a fialových farbách, aby ladil s miestnosťou, v ktorej bol čaj podávaný, keď prišli hostia.

Takto si Mary predstavovala ideálny dámsky salónik a preto po svadbe so Solomonom plánovala prerobiť jeho salónik podľa jej vlastných predstáv.

Posledná vec, ktorá by jej salóniku dodala dokonalosť by bola biela huňatá mačka s ružovou mašľou okolo krku, ktorá by jej v dome jej manžela robila spoločnosť.

Mary len dúfala, že nemá Solomon alergiu na mačky.

Jej matka medzitým, čo Mary vyšívala vzory na vreckovky, robila prípravy na Maryinu svadbu a otec sa sťažoval, ako je všetko drahé.

Maryin otec bol vždy objemný muž s lícami, ktoré sa mu pri akejkoľvek silnejšej emócii sfarbili dočervena, čo považoval za krutý žartík osudu. Vlasy mal svetlé, ale vekom mu začínalo ustupovať čelo. Za pár rokov bude úplne plešatý. A hoci si obleky a iné kúsky oblečenia dával ušiť u najdrahšieho krajčíra v meste, nikdy mu presne nesedeli. Ustavične mal pocit, že je mu všetko úzke a nikdy si nepriznal, že je čím ďalej objemnejší.

Maryina matka bola iný prípad. Jej telesná schránka bola kosť a koža a ani krivky nemala skoro žiadne. Vlasy mala ryšavé, ako jej dcéra, ale nikdy nemali rovnakú štruktúru a hebkosť. Čo sa týka jej vnútra, počas rokov strávených v manželstve s Maryiným otcom narastala jej vnútorná trpkosť a melanchólia. Občas mávala svetlé chvíle a to keď si za manželove peniaze kupovala nové drahé šaty, alebo nové vybavenie do domu.

Ich povahy boli úplne odlišné a nič ich spoločne nezaujímalo. Každý mal svoje vlastné záľuby.

Ale oboch jej rodičov spájala jedna záležitosť a to, ako ich znervózňoval Kaneov nezáujem o stanovenie dátumu sobáša s ich dcérou.

Pomaly im to začínalo pripadať, akoby sa Kane chcel zo svadby vykrútiť.

A to nechceli dopustiť.

Veď čo by na to povedala spoločnosť?

„Vieš drahý, že tvoja neter mala svadbu už pred mesiacom a to je od našej Mary mladšia a nie je taká pekná?" povedala Maryina matka, ktorú pochytila je momentálna trpkosť. „A navyše mám podozrenie, že je to dievča už v druhom stave."