Čierne vdovy 2 - Podmanená hriešnica

14. Kapitola

Solomon sa v noci opil.

Trochu viac, než bolo zdravé.

A aby ráno nemusel čeliť svojej matke a jej šťastnej nálade slobodnej ženy hneď po úsvite a po skorých raňajkách sa vybral do klubu.

Cecil mu pripravil čierny oblek so striebornými gombíkmi, striebrosivú viazanku a novú vychádzkovú palicu so sklenenou hlavicou, ktorú si obstaral, ako zásnubný dar.

Tento zásnubný dar si vybral sám, pretože dar, ktorý dostal od Mary nevyhovoval jeho náture.

Bola to drevená truhlička na tabaky s kvetinovým vzorom, ktorá sa pokladá na pracovný stôl.

Solomon Kane a fialové, ružové kvetinky skutočne k sebe nepasujú.

Solomon vedel, že Cecil po jeho odchode dá jeho izbu do pôvodného stavu. Otvorí okná, vymení obliečky na posteli a poutiera prach.

Solomon si neprial byť cieľom matkiných otázok a rád za celú dobu, na ktorú sa rozhodla stráviť u svojich detí.

Rozhodol sa preto, že svoje obchodné záležitosti bude na čas vybavovať z klubu a domov sa bude vracať až v noci.

Aspoň do doby, než jeho matka neodíde.

Potichu sa vytratil z tichého domu, ktorého obyvatelia ešte spali a snívali svoje sny.

Jeho osobný koč zastal pred zadným vchodom do klubu, ktorý využívali dodávatelia a tak Solomon vystúpil nezbadaný a neočakávaný.

Nechal sluhu, ktorý na neho už čakal na Solomonove vyžiadanie, nech mu odnesie kabát do šatne.

„Dnes ste tu skoro, pán Kane," opýtal sa nenútene sluha.

„V poslednej dobe prešiel saloon mnohými zmenami. Bude tu potrebná moja častá prítomnosť, než sa všetko vráti do starých koľají," povedal Solomon a vyzliekol si rukavice.

„Pán Kane, ešte je tu tá vec s turnajom v pokery. Starosta by rád počul vaše vyjadrenie, kedy ho budete konať. Radi by sa vraj prihlásili hráči aj z iných miest," povedal placho sluha.

„Moje vyjadrenie dostane, až sa rozhodnem. Túto záležitosť vybavím osobne, tak nech neobťažujú otázkami mojich zamestnancov," povedal prísne Solomon. „Je to jasné?!"

„Jasné, ako že je nebo modré, pán Kane," odpovedal rýchlo sluha a odišiel od zamestnávateľa čo najďalej.

Cestou na poschodie si Solomon vypočul sťažnosti a návrhy zamestnancov.

Niektoré z tých návrhov boli celkom zaujímavé, niektoré nezmyselné.

Bolo ešte skoro na bežných zákazníkov a tak bol v budove čistý vzduch a ticho. Žiadny cigaretový dym, žiadna vôňa alkoholu, ani smrad z ľudského potu.

Jediný ľudia v saloone boli Solomonovi denný zamestnanci, ktorí leštili stoly a kontrolovali zásoby.

Bolo pre Solomona prekvapením, že Leov odchod z klubu neznamenal takmer žiadne nepríjemnosti.

Bezpečnosť fungovala ako hodinky a aj dodávky alkoholu boli pravidelné. Asi si dodávatelia nechceli pohnevať Solomona Kanea.

Ale Leova neprítomnosť mala svetlú stránku, ktorá každého potešila – znížil sa počet krádeží.

Nad tým sa potajomky pousmial a vstúpil do svojej osobnej kancelárie.

Vlastne, jeho bývalej súkromnej kancelárie.