Čierne vdovy 2 - Podmanená hriešnica

8. Kapitola

Evangeline vystúpila zo svojho koča a náhle stála pred bránou domu Solomona Kanea. Bola tu v dohodnutom čase, ale mala nepríjemný pocit v žalúdku.

Hoci dnes nemala na sebe svoje šaty pre vdovu, ale nový tmavo zelený model so zamatovým šálom od Valery, v ktorom znovu nadobudla pocit príťažlivosti a slobody, cítila sa nepatrične a nesvoja.

Ani v Paríži si nedovolila prísť ku klientovi domov, už zo zásady, ktorú jej vštiepila Lili.

Domov gentlemana je jeho územím a žena je mu tu úplne odovzdaná.

A to Evangeline nechcela dopustiť.

Vždy potrebovala mať navrch ona, aby ovládala situáciu. Keby sa muž rozohnil a začal byť násilnícky, museli byť na mieste, ktoré by mala pod kontrolou.

Ale toto nebol jediný dôvod jej obáv.

Cítila totiž mocné deja-vu.

***

Tam, kde ten deň Evangeline sedela tykali hodiny a bolo tam ťaživé ticho.

Sedela totiž v súkromnej kancelárii istého veľmi váženého a drahého právnika a na seba mala drahé vdovské šaty.

Ten deň ich mala prvý krát na sebe.

Neubehol ani týždeň odo dňa, keď Antoin, jej manžel, za ktorého bola vydatá kratšiu dobu, ako trvali niektoré jej vzťahy, zomrel a už bola predvolaná na dedičské konanie.

Ale nebola tam sama.

Na to ju manžel o svadobnej noci upozornil a varoval.

Vtedy si myslela, dúfala, že žartuje.

Ale mala to vedieť lepšie.

Naproti nej sedeli príbuzní jej zosnulého manžela. Konkrétne to bol jeho brat Gaston a jeho manželka Claudette.

Gaston mal vlasy hnedé, až čierne, krivý nos a oválnu tvár. Nebola tak pretiahnutá, ako mával jeho brat, ale na príťažlivosti mu to neuberalo. Pod nosom a na brade si nechal narásť krátky porast, aby vyzeral mužnejšie. Avšak jeho čierne oči boli nebezpečné, až šialené.

Claudette mala dlhé ebenové vlasy, ktoré sa jej aj napriek všetkej snahe a kaderníckemu umu vlnili a uvoľňovali z ihlíc. Rysy tváre mala sploštené a ostré, nos mala ako malý zobáčik. Pery mala síce plné, ale zdalo sa, ako ich mala celý život zvädnuté.

Bol to zaujímavý manželský pár.

Muž bol oblečený v lacnom čiernom obleku a manželka mala síce tmavé šaty, ale ozdobila ich výraznými šperkmi, ktoré sa k nej a k danej situácii vôbec nehodili.

Obaja Evangeline zabíjali pohľadom a jediný dôvod, prečo jej ešte nevykrútili krk bola prítomnosť sudcu a právnika.

Sudca aj právnik boli navlečený v čiernych talároch, ktoré doplnili bielymi parochňami. Nevedela si ani predstaviť, ako im muselo byť pod nimi teplo, ale aj napriek tomu sa nepotili.

Avšak pri pohľade na švagrovcov ju napadali iné myšlienky.

Už chápala Benoîtovu potrebu rýchlej svadby.

Vedel, že mu idú po krku a nechcel, aby sa dostali k jeho peniazom, ak sa im to nakoniec podarí.

Takí, ako oni dvaja si nezaslúžia majetok muža, ako bol Antoine.