Čierne vdovy 2 - Podmanená hriešnica

6. Kapitola

O dva dni neskôr Evangeline stála pred saloonom, ktorý finančne zničil nejedného muža, nielen jej brata.

Budova s dreveným obložením mala jedno poschodie s balkónom ohraničeným zábradlím z tepaného železa, ktoré sa tiahlo po celej jednej strane budovy. Okná na prízemí boli všetky uzavreté a zatienené čiernymi závesmi, ale okná na poschodí boli trochu pootvorené, aby aspoň cez ne prúdil čerstvý vzduch.

Evangeline mala na sebe svoje klasické čierne vdovské šaty z drahého čierneho krepu, ale závoj, ktorý doteraz nosila zvesený cez jej tvár, si nechala prichytený na vrchu klobúčiku, aby jej tentoraz tvár nezakrýval.

Naposledy sa nadýchla na nazbieranie odvahy a vkročila cez brány pekla. Obklopil ju dym z cigár a výpary z alkoholu.

Okamžite, ako sa objavila v miestnosti, prilákala pozornosť všetkých mužov.

Evangeline sa usmiala na prítomných, ale bola trochu sklamaná, že nikde nevidí svoj cieľ – Solomona Kanea.

Nemusela sa však obávať, že by tu dlho blúdila sama.

Podišiel k nej slušne oblečený a na prvý pohľad úlisný muž s tmavými krátko zastrihnutými vlasmi a rovnako tmavými očami. Evangeline by povedala podľa farby jeho pleti a štruktúry vlasov, že aspoň jeden z rodičov bol z Mexika.

„Madam, vitajte v Kaneovom saloone. Som spoluvlastník Leonardo Garcia, ale vy mi môžete hovoriť, ako sa vám páči. Môžem vás pozvať na pohár našej najlepšej whisky?" povedal muž.

„Vlastne som sa sem prišla opýtať na cestu. Chcela som investovať peniaze do istého podniku v meste, ale neviem to miesto nájsť." Túto výhovorku vymyslela spolu s Bertrandom, keď sa pripravovala na návštevu Kaneovho podniku.

Garciovy sa v očiach zablyslo a usmial sa ešte viac.

Cítil peniaze.

Presne ako Evangline očakávala. Hoci by bola radšej, keby bol jej obeťou Kane osobne.

„Čo keby sme si sadli a napili sa? Ukážem vám cestu, ale najskôr si trochu zahráme. Aby sme sa lepšie spoznali," povedal Garcia a jemne nasmeroval Evangeline k pokerovým stolom.

„Ale ja nehrávam hazardné hry," povedala naoko pobúrene Evangeline.

„Nemusíte sa ničoho obávať. Poker sa stal miestnou klasikou. Túto hru tu v meste hrajú všetci, aj ženy."

Odtiahol Evangeline k malému stolu v rohu, kde už sedeli dvaja muži. Obaja vyzerali, ako robotníci z nejakej továrne. Jeden z mužov bol plešatý tridsiatnik s hustými fúzmi, druhý bol zrejme rovnako starý, ale na hlave a tvári mal krátky porast.

Pán Garcia pridržal Evangeline stoličku a pomohol jej usadiť sa.

Snažil sa vyzerať ako gentleman, ale ako mohla posúdiť z pohľadov ostatných dvoch mužov, urobil to preto, aby jej lepšie videl do dekoltu šiat.

Navonok sa snažila vyzerať polichotená gestom, ale vo vnútri bola znechutená.

Pamätajúc svoj cieľ, vymenila u čašníka 700 dolárov za drevené žetóny spolu s ďalšími troma hráčmi. Dohodli sa na pokery, čo bola podľa Bertranda obľúbená hra spoločníka pána Kanea. Garcia podľa jej zdrojov vsádzal skôr na svoj talent blufovať, ako na hráčske schopnosti.

„Ako sa vlastne tento poker hrá?" neodolala Evangeline a začala svoju ľstivú hru.

„Je to veľmi jednoduchá hra," začal nadšene vysvetľovať Garcia.