Unbreak My Heart

1.kapitola

Gia

       Úzkou chodbou sa rozlievala hustá tma a zvláštne ticho, sprevádzané, len otcovým nepravidelným chrápaním, keď som sa opatrnými, premyslenými krokmi vydala naprieč schodiskom späť do priestorov našej malej rodinnej pekárne. Vydýchla som, až keď za mnou zapadli ťažké dvere a priestrannú miestnosť naplnilo ostré svetlo.

Hodiny na stene ukazovali presne pol štvrtej ráno a mne pri myšlienke na všetky povinnosti, nepríjemne zovrelo žalúdok.

Nebol však žiaden čas na sebaľútosť a tak som sa bez zbytočného otáľania pustila do načatej práce, a to pekne od podlahy. Trvalo mi to niekoľko minút kým som vyumývala drevenú podlahu, poutierala obrovské stoly a všetko uložila späť na svoje pôvodne miesto.

Priestorom sa ešte stále šírila vôňa pečiva, čistiaceho prostriedku a zmes ťažkého dreva, ktoré zdobilo vysoké trámy. Chýbala len vrava ľudí, otcov hurónsky smiech a mamina taliančina.

Ibaže ľudia sa v poslednej dobe Vittorii vyhýbali, akoby čerstvé pečivo už nebolo dôležité a otcov smiech sa vytrácal rovnako ako pravidelní zákazníci. No a mama...

„Dopekla, Gianna, čo ešte robíš hore o takomto čase?"

Preľaknuto som sebou trhla, načo mi čistiaci prostriedok nešikovne vykĺzol z ruky a s rachotom dopadol na ešte stále mokrú zem. „Ty mi chceš hádam spôsobiť infarkt, Matteo!"

Môj starší brat si ma úskokom poobzeral, pokrútil hlavou a následne zamyslene podvihol jedno tmavé obočie, akoby ho moja nešikovnosť vôbec neprekvapovala. „Gia, pýtal som sa... čo tu robíš?"

Tentokrát som to bola ja, kto nad jeho nelogickou otázkou nadvihoval obočie. Zrejme sme to mali v rodine. „Čo si myslíš, že tu robím?" spýtala som sa kývajúc hlavou k zemi, akoby bola moja odpoveď vrytá do mokrej dlážky.

Matteo si rukou prehrabol husté svetlohnedé vlasy, teatrálne si povzdychol a potom ma prebodol pohľadom, ktorý by sa dal v jeho prevedení opísať ako nahnevaný. Krčil obočie, hnedé oči mu blčali a pery mal stiahnuté k sebe v zvláštnom úškľabku. „Ráno máš školu ak sa nemýlim a navyše, nepoužívaj na mňa ten svoj sarkastický podtón."

„A čo tu vlastne robíš ty?" oponovala som a oči mi na malý moment odbehli k hodinám na stene, ktoré mi neúprosne naznačovali ako veľmi táto nevinná debata narušovala môj každodenný harmonogram. Už pol hodiny som mala byť totižto zatvorená v kuchyni s maminou kuchárskou knihou a s nervami v koncoch.

„Prišiel som sa presvedčiť, že je všetko v poriadku."

Ramená mi poklesli a spolu s nimi aj dovtedajšia nálada. Odkedy sa otec s Matteom pohádali svojho staršieho brata som vídavala len zriedka, v situáciách podobným tejto, kedy sa Matt vkrádal do vlastného domova ako posledný zlodej. Je zvláštne, čo všetko môže pokaziť malá výmena názorov, zlá finančná situácia a sen jedného človeka.

Oprela som sa o drevený rám najbližšej stoličky, pery vytisla do sileného úsmevu a zvesela pomykala plecami. „Všetko ide tak ako má, až na to, že ma teraz mimoriadne zdržuješ."

„Gia..."

Nedovolila som mu, aby pokračoval a namiesto toho som ďalej rapotala svoje. „O pár minút bude svitať, ešte stále som nezačala piecť a toto všetko," kývla som hlavou k prázdnemu priestoru. „....toto všetko musí byť na svojom poriadku ešte pred tým než otvoríme... Ešte pred tým než sa zobudí otec. Dobre vieš, že je teraz toho na neho priveľa a ja sa snažím robiť všetko, čo je v mojich silách, aby toho..."