Unbreak My Heart

12.kapitola

Ethan

          Trvalo mi presne hodinu kým som na Eliota znova narazil. Mohol som si domyslieť, že všetok svoj čas trávil na hlúpych party. Keď som mal totiž toľko rokov ako on, bol som taký istý.

Nenašiel som ho, ale v dave ľudí, ani v žiadnej z obsadených izieb. Bol vonku, sedel na zemi a chrbtom sa opieral o stenu domu, pričom si k perám tlačil fľašu vodky, akoby to bola čistá voda.

Najprv som sa mu chystal vynadať, na jazyku mi tkvela nepekná nadávka a potom mi zrak padol k osobe, ktorá sa mu opierala o rameno. Bol to zvláštny pohľad, obral ma o slová a spôsobil, že mi na pár sekúnd prestalo tĺcť srdce. Netušil som, čo urobiť, či odísť, alebo zostať, ale niečo mi našepkávalo, že odrazu všetky moje plány prestáli dávať zmysel.

Už len z toho ako blízko pri sebe sedeli mi bolo jasné, že sa poznali. Čo mi však nedávalo zmysel, bol fakt, že Evan predsa len Giu zoznámil s členom svojej rodiny. O mne nevedela nič, nepoznala ma, ani len netušila, že existujem. A ja som zase vôbec netušil aký bol Evanov dôvod takto ma pred ňou zatajiť.

Giine blond vlasy zakrývali jej tvár ako závoj, kolená si tlačila ku hrudi a rukami sa pevne objímala. Nemusel som vidieť jej sýtozelené oči, nemusel som cítiť jej vanilkovú vôňu a predsa som ju dokázal jasne rozpoznať, ako za denného svetla.

Mala byť na rande, tak prečo je tu?

A prečo je s Eliotom?

Hlavu mi zahmlilo obrovské kvantum otázok. Jedna za druhou prestávali dávať zmysel, až kým som sa sám seba neopýtal. Stalo sa niečo? V momente moje srdce vynechalo ďalší úder. Nemalo ma zaujímať, či sa jej niečo stalo. Nenávidel som ju. Musel som ju nenávidieť. A preto som jej smerom nechcel pociťovať žiadnu ľútosť.

„Vstaň Eliot," zavrčal som, keď som v sebe konečne pozbieral kúsok odvahy konečne k nim pristúpiť. Nerozumel som sám sebe a odrazu mi bolo úprimne jedno, čo všetko sa v tú noc chystalo skaziť. Nemal som trpezlivosť.

Ako prvý ma obdaril pohľadom práve on. Usmial sa, znova si priložil fľašu k ústam a potom ju nadvihol do vzduchu mojim smerom, akoby bola nejakým symbolom mieru. Ak som si myslel, že bol opitý pred tým, veľmi som sa mýlil.

Gia nasledovala krátko potom ako som Eliota obdaril vražedným pohľadom. Zdvihla hlavu, zaostrila a následne sa rozosmiala. „Pozrime sa kto to tu je..." naklonila sa k Eliotovi a nie práve potichu zašepkala. „Môj osobný prenasledovateľ."

To si zo mňa robíte dobrý deň.

Nemusel som sa jej pýtať, či je opitá, stačilo mi keď sa tackavo naklonila zo strany na stranu a zase vybuchla do hlasného smiechu. „To je Eeeeeeeeeeeeeeeeeethan," zdôraznila.

Eliot sa pridal k jej smiechu a keď si všimol, že sa nechystám prijať jeho znak uzmierenia, podal fľašu Gii, ktorá ju chvíľu pozorovala, až kým si jej hrdlo nepriložila k roztvoreným perám.

„Toto by mohlo byť skvelé rodinné stretnutie," zahuhlal Eliot opito a ja som na malý moment silno zapochyboval, či už náhodu nebolo neskoro. „Škoda, že tu nie sme všetci."

Neviem, či to bolo jeho vetou, alebo niečím iným, ale Gia sa odrazu zamračila a očami preskočila z Eliota na mňa, a zase späť. „Toto je divné. Vy sa poznáte? Určite sa poznáte, inak by si nevedel jeho meno... aj keď teraz je to celkom jednoduché. Aj ja poznám meno jedného dievčaťa, ktoré si k nám chodí kupovať šišky, ale pšt... nehovorte jej to."

Eliot vybuchol v ďalšej vlne smiechu a ja som si unavene prehrabol vlasy. „Vstávajte obaja, vezmem vás domov."

Akoby som hovoril do prázdna. Obaja ma ignorovali, obaja sa aj naďalej hlasno smiali a ja som pomaly strácal všetku trpezlivosť. Tá noc bola posledná, ktorú Eliot nestrávi doma, to som si zaumienil a to som sa chystal aj dosiahnuť.

„Ale no tak b..."

Skočil som mu do reči, ešte skôr než by stihol vysloviť to slovo, ktoré by ma prezradilo. Nemohol som ani tušiť, či Gia vedela, že som Eliotov brat, ale nemienil som riskovať. K mojim plánom neviedla cesta pravdy. A tak som svoj hnev otočil práve na ňu. „Uvedomuješ si, Gina, že sa práve opíjaš so štrnásťročným chalanom, čo je protizákonné a čo znamená, že si spolupáchateľka trestného činu?"

„Volá sa Gia," opravil ma Eliot. „Mal by si to vedieť. Ev..."

Stačilo.

Našťastie ho tentokrát prerušila samotná Gia, ktorej prísny pohľad som cítil na každom kúsku pokožky. „Si naozaj taký hlúpy, alebo si nevieš zapamätať jedno meno? Je to predsa úplne jednoduché," zhlboka sa nadýchla, teatrálne nadvihla ruku do vzduchu a spustila. „Vyhláskujem ti to ešte raz, ale tentokrát naposledy. Som G-I-E... nie," pokrútila hlavou. „G-A-I..."

A zatiaľ čo som ja zúrivo zovieral sánku, aby som zo seba nedostal niečo urážlivé, Eliot sa snažil pozbierať na nohy. „Nechaj skúsiť mňa," prehlásil. „E-I-O-L-T."

Zatackal sa, prehol smiechom a potom hlavou narazil priamo do steny. „Au. Dovolíte ? Bol som tu prvý."

Gia sa od smiechu krčila k svojim kolenám, ale mne na tej situácií neprišlo vtipné vôbec nič. Vlastne som celkom nerozumel prečo sa tak hlúpo smiala, keď alkohol bol všetkému na vine. Bola tam v tú noc s ním. Pila, rovnako ako on. A odrazu sedela predo mnou, smiala sa na Eliotovej hlúposti a zrejme jej to prišlo úplne normálne. Vybuchol som. Už som v to sebe nedokázal viac držať. Už som sa ďalej nevedel pozerať na to ako sa správala. Tvrdo som ju schmatol za lakeť, nemilo nadvihol na nohy a pritiahol bližšie k svojmu telu. Razila alkoholom. Úsmev z jej pier sa vytratil a oči mala zvláštne vypleštené. „Príde ti to vtipné?"

Zajajkala, zatackala sa a padla tesnejšie mojim smerom. Odrazu nás delili len centimetre, skúmal som bledú textúru jej tváre, drobné nedokonalosti, zmätený výraz. Nenávidel som ju, ale keď stála tak blízko, úplne som zabúdal na dôvod.

„Osobný priestor," šepla ticho, avšak jej slová zanikli v náhlom tichu.

Sekunda. Dve. A potom sa za jej chrbtom ozvali dávivé zvuky. Možno to bolo príčinou, prečo som ju náhle pustil, úplne ignoroval to, že stratila stabilitu a svoju pozornosť som obrátil k bratovi. Ten práve krstil svojim obedom malú rohožku pred dverami. A možno som sa bál, že blízkosťou stratím prehľad o svojich plánov.

Ibaže tie plány mali obrovské medzery. A čím dlhšie som ich upravoval, tým menej mi dávali zmysel. Dal som sám sebe posledné dni, aby som sa konečne rozhodol, ktorý smer si zvolím. Pomsta bola mojim jediným cieľom. Chystal som sa zničiť to, čo tu po Evanovi ostalo, presne tak ako som si zaumienil.