Unbreak My Heart

24.kapitola

Gia

Pred rokom.

          „Nechcem vyznieť ako nejaká panička," zamumlala som a pomaly sa obzrela okolo seba. „...ale toto vážne nie je dobrý nápad."

Pohľadom som skúmala koruny vysokých stromov, belasú oblohu, ktorá pomaly tmavla a aj ľudí, ktorí sa mihali všade okolo mňa. Cítila som sa čudne, na hrudi ma tlačil nepríjemný pocit a s každou uplynutou sekundou sa iba zosilňoval. Chcela som svoje slová zopakovať, pretože som nadobudla pocit, akoby ma ostatní zaryto ignorovali, ale sotva som otvorila ústa, keď ma zozadu objali silné ruky a v uchu som započula práve jeho hlas.

„Len sa uvoľni, láska," zachrapčal a pritiahol si ma k sebe ešte tuhšie, jedno rukou blúdiac pod mojim tričkom, čo ma len nútilo zatvoriť oči a oddať sa všetkým svojim pocitom. „Nič sa nám tu nemôže stať."

„Sme v lese," ohradila som sa, no môj hlas znel až príliš vysoko, takmer ako trápny ston.

On a jeho hlúpe, rozptyľujúce ruky, ktoré som nadovšetko milovala.

„Presne," pošepol, perami nebezpečne blízko môjho krku. „Sme v lese, ďaleko od rodičov, ďaleko od všetkého. Len ty, ja a noc prežitá v stane."

Všetko to znelo až príliš dobre, ale ani tá myšlienka nezabránila tomu, aby som v sebe našla niečo, čo jeho slovám protirečilo. „Uhm. Len ty, ja, stan a ďalších desať ľudí.... Evan..." zakňučala som a zvrtla sa mu v náručí, vyhľadávajúc jeho pohľad. „Vážne sa mi to nepozdáva a nie preto, že som bojko..."

„Gia," pošepol, akoby nechcel, aby nás ostatní počuli. „Vieš, že sa ti pri mne nemôže nič stať a rovnako tak vieš, že celé toto je len rozlúčka s mojimi priateľmi. Všetci odchádzame na výšku a už sa možno nenájde takáto príležitosť, ktorá by nás spojila."

Mal pravdu. Robila som to pre neho. Tak prečo som sa stále cítila tak nepríjemne?

„Holubičky," ozvalo sa pri mne piskľavo a v sekunde som bola vytrhnutá z Evanovho náručia. Daria ma obdarila širokým úsmevom, na Evana zakývala a nakoniec ma ťahala za sebou, bez toho, aby mi dovolila, aby som sa so svojim priateľom patrične rozlúčila. On sa však iba usmieval a krútil hlavou, zrejme si vychutnávajúc môj prestrašený výraz tváre.

„Takže mám plán," vyhlásila bohorovne Iris, len čo môj zadok dopadol na pohodlný vankúš v stane, ktorý zdieľala s Dariou. Strop nebol moc vysoký, priestor príliš malý, ale snažila som sa nezameriavať svoju pozornosť ani na jeden z týchto detailov. Aspoň trocha.

„Aký plán?"

Iris sa zaškľabila, naklonila sa bližšie ku mne a ďalej rozprávala len šepotom, i keď stále rovnako rýchlo ako zvyčajne. „Sme tu, v opustenom lese, len my a maturanti. Väčšina ľudí v našom veku by za túto príležitosť položila aj život."

Preháňala. Ale nebola som schopná jej to vyvrátiť.

„Sme tu vďaka tomu, že Gia chodí s Evanom," povedala Daria, presúvajúc svoj pohľad zo mňa na Iris a zase späť. Len matne som si v jej rukách všimla ošúpaný pomaranč a mierne som sa zamračila.

„To je len detail," zahriakla ju Iris, teatrálne prevracajúc očami.

„Nezabúdaj, že je tu aj Connor a Finn," pípla som, čím som si od Iris vyslúžila len ďalší vražedný pohľad.

„Tí dvaja sú Evanovi najlepší priatelia, je celkom jasné, že sú tu. Ale to som nechcela..." usmiala sa, ruky spustila do lona, potom ich znova dvihla a zase nimi zamávala vo vzduchu. „Mienim túto noc a túto nádhernú príležitosť využiť vo svoj prospech. Takže... dievčatá... chcem sa zbaviť svojho kvietku."