Unbreak My Heart

7.kapitola

Gia

      V pondelok ma v škole čakalo nie práve najmilšie prekvapenie. Sotva som sa stihla nadýchnuť toho ťažkého vzduchu, miešanín parfumov a cigariet, moje tenisky sa ledva dotkli sivého linolea, keď ma pohľad smerom k mojej skrinke na pár sekúnd obral o dych.

Všetci sa vo svojom živote stretávame so situáciami, ktorým sa snažíme čo najlepšie vyhnúť, ale osud nám ich predsa len stavia do cesty, akoby sa nám snažil vysmiať priamo do tváre.

Pre mňa bol týmto výsmechom, Connor Earnst.

Chlapec, ktorého som poznala niekoľko rokov, ale občas som ho nechcela poznať vôbec. Boli sme priatelia, patril do rovnakej partie ľudí ako ja, zdieľali sme spolu zážitky, kopec zábavy a zároveň bolesť, ktorá nás mala spájať ešte pevnejšie, ale všetci sme sa ju rozhodli ignorovať.

Problém bol v tom, že Connor si vo svojej hlave nahováral, že tá podstatná udalosť, ktorá naštrbila naše dlhoročné priateľstvo sa nestala. Preto nemal problém postávať pred mojou skrinkou, rukou si prehrabovať husté hnedasté vlasy a pozorne ma sledovať pohľadom, až kým som s unaveným výrazom v tvári nezastala priamo pred ním.

To všetko som dokázala zniesť. Na úkor ľudí, ktorých som mala rada, na úkor našich priateľov. Čo ma však doslova pripravovalo o nervy bol fakt, že Connor v sebe nemal žiaden filter.

„Je čas," povedal mi, len čo som sa ocitla tesnejšie v jeho blízkosti. Do nosa mi okamžite prenikla silná korenistá vôňa spojená s pachom cigariet a mentolovej žuvačky.

Žiaden pozdrav, žiadne privítanie, rovno k veci.

„Čas na čo?"

Moja sotva vážne myslená otázka mu na tenučkých ružových perách vyčarovala obrovitánsky úsmev, ktorý sa ťahal cez obe jeho líca. „Čas povedať mi áno, G."

Najprv som nadvihla obočie, potom som teatrálne pretočila očami a nakoniec mi pôvodne unavený výraz nahradilo znechutenie. „Ešte ťa to neprešlo?"

Predrala som sa pomedzi jeho mohutné, posilňovňou tvarované telo, až k svojej skrinke, ktorá mi odrazu bola jedinou záchranou. Bohužiaľ, Connor sa opäť oprel len milimetre od môjho osobného priestoru a koketne nadvihol bradu. „Och, Gia, myslíš, že ma ešte stále baví táto detinská hra na mačku a myš? Sme dvaja slobodní ľudia, stačí jedno slovo a všetko sa môže zmeniť."

Connor bol jasným príkladom toho, že chalanom v posilňovniach zrejme vymývajú mozog. Bolo pre mňa celkom pochopiteľné, že Iris a Daria o Evanovi často nerozprávali, nebola to naša obľúbená téma, navyše ho nepoznali až tak dobre, aby ich tá noc neustále strašila, tak ako mňa. Ibaže Connor bol Evanov kamarát, spoluhráč, spolužiak, alebo čokoľvek, čo chalani uznávajú. A odrazu, ubehlo sotva pár mesiacov a žiadal odo mňa niečo, čo som mu nemohla dať.

Niečo, čo som nebola pripravená dať nikomu.

Chcela som odvrknúť hocakú nemilú frázu, skrátka čosi, čo by ho konečne presvedčilo, že sa svoj názor za žiadnych okolností nechystám zmeniť, ale napokon som zvolila cestu mlčania. A tak som so zomknutými perami prevracala obsah svojej skrinky, hľadajúc učebnicu dejepisu, zatiaľ čo on ešte stále postával vedľa mňa a očami pozorne sledoval moju tvár.

„Vieš, že mi nemôžeš stále hovoriť nie," vyslovil po ďalších sekundách ticha.

Budem hovoriť nie, až dovtedy kým to konečne nevzdáš.

„Gia," sykol, keď som mu ešte stále tvrdohlavo odmietala venovať svoju pozornosť. To chabé vyslovenie môjho mena ma, ale konečne prinútilo spustiť ramená a nepatrne sa stočiť k jeho telu, ktorým mi doslova blokoval akýkoľvek výhľad na ľudí potácajúcich sa okolo nás.