Chybná

-7.-

Som na lúke už asi tri hodiny. Za ten čas, som stihla prehodnotiť asi všetko. Celý život mi prebehol pred očami. Ja hlúpa sa snažím nájsť všetky pozitíva a veru to veľmi nejde.

Mobil vo vrecku mi vyzváňa ako šialený. Vytiahnem ho, a vidím štrnásť neprijatých hovorov od mamy, trinásť od otca a asi päťdesiat od Jacoba, je tam ešte zopár z cudzieho čísla. Od Jacoba mám aj správy. Zaujala ma jedna, v ktorej píše, že mám prísť domov a to okamžite, že Chloe zobrala vinu na seba.

Dobrý pokus. Neverím tomu. To by tá malá potvora nikdy nespravila. Ale aj keď nechcem domov sa vrátiť musím. Nemám na výber. Nemám kam ísť.

Vojdem dnu a hneď vo dverách schytím facku od mamy. Potom spustila nehorázny krik, ktorý som odignorovala a jednoducho som ju obišla. Mama išla za mnou a jej krik pomaly utíchol. V kuchyni sedela Chloe, ktorá mala modrinu na tvári.

„Prepáč," nič viac som zo seba nevydala. Bolo to suché, ale vážne som sa musela premôcť aby som jej to povedala.

„Abigail Mia, ty sa jej nemáš čo ospravedlňovať, vieme, že čo presne sa tam stalo," toto ma donútilo sa otočiť smerom k otcovi, pozrela som sa na neho s nechápavým pohľadom. Žeby mal Jacob pravdu?

„Boli sme zavolaní do školy, tvoja mama už chcela volať na vojenskú, no keď sme tam prišli, bola tam Chloe. Riaditeľ nám povedal ako na teba vyliala vodu. Síce sa máš zajtra zastaviť v riaditeľni, veď si predsa niekoho udrela, ale do vojenskej zatiaľ nejdeš. Toto je tvoja posledná šanca!"

Počkať, teraz mi nedáva zmysel prečo mi mama dala facku. Nikdy ma nebila. Ale asi to povedala v tom kriku. Radšej to nejdem riešiť.

Odobrala som sa do svojej izby, kde som zo seba konečne zhodila to špinavé tričko. Viem, že by som mala byť šťastná, veď do vojenskej nejdem a dokonca vina skončila tento krát na vinnom človeku a to je Chloe.

No vôbec nie som šťastná. Zvalila som sa na posteľ, zavrela oči a snažila som sa relaxovať.

„Mia," potichu ma oslovil Jacob. Asi si myslel, že spím.

Vydala som zo seba zvuk, ktorý sa podobal chrčaniu nejakého zvieraťa. Otvorila som oči a pred sebou som videla brata. V tej chvíli mi dopla jedna vec. Keď som hľadala pozitívum rozmýšľala som nad maličkosťami, ale to najväčšie pozitívum je môj brat.

„Moja malá sestrička, tak veľmi som sa o teba bál."

Moja malá sestrička, takto ma volal keď som bývala menšia, síce je starší iba o dva roky, ale rád mi tak vždy hovorí. Zrazu som mala chuť mu všetko povedať. To čo ma už dlho trápi. Bojím sa, že ho tým stratím. Posadila som sa oproti nemu.

„Jacob, prečo to všetko pre mňa robíš? Prečo sa ma stále zastávaš? Nevidíš, že si tým robíš iba problémy? Ja ti ďakujem za všetko čo si pre mňa spravil, ale nie nemôžeš sa ma stále zastávať. Viem, že si rodičov musel dlho prehovárať. Oni ma chceli do tej školy hodiť, aj keď to nebola moja vina. Bojím sa, že budeš mať kvôli mne problémy."

„Abi, ty si tá čo mi stojí za všetky problémy sveta, kvôli tebe som schopný sa pobiť s každým, čo na teba povie čo i len krivé slovo. Ty si tá čo ma pozná celého, hneď si ma prekukla, keď som sa hral na niekoho, kto nie som. Si moja sestra a ja ťa budem chrániť do kým budem môcť a ešte aj dlho potom, keby ťa rodičia poslali preč, odišiel by som tiež."

***

Ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať. Už len predstava, že sa musím zastaviť pri riaditeľovi bola desivá. To je pravda.

Zaklopala som na dvere, ozvalo sa dosť hlučné ďalej, opatrne som otvorila dvere a naskytol sa mi pohľad na riaditeľa.

„Som Abigail Smith." Objasnila som mu, po jeho zvedavom pohľade.

„Oh, jasné, posaďte sa." Sadla som si do kresla, ktoré bolo hneď oproti jeho stola.

„Tá včerajšia aféra, máte jediné šťastie, že to bola Vaša sestra, inakšie by na Vás mohli podať žalobu." Čo to trepe? Je šťastie, že som udrela vlastnú sestru?

„J-ja sa ospravedlňujem, nehorázne ma vytočila."

„Abigail, ak máte nejaké rodinné problémy, môžete mi o nich porozprávať, pokúsim sa Vám pomôcť." Keby si len vedel.....

„Nie, nie, u nás doma je všetko v poriadku. Len som mala blbý deň, včera som bola nehorázne nervózna, snažím sa tu prispôsobiť." Je pravda, že som si tento text cvičila cestou do školy, spolu s pomocou Jacoba.

„Chápem a preto budete tri týždne po škole pomáhať upratovať telocvičňu. Poobede sa zastavte za telocvikárom, vie o vás." Prikývla som, postavila sa z celkom pohodlného kresla, pozdravila sa a odišla.

Zas meškám na prvú hodinu. Super. Vbehla som do triedy, a samozrejme, že všetky pohľady boli upreté na mňa. Ignorovala som reči typu "nenaštvi ju lebo ťa ubije k smrti. Pozor na ňu, možno aj hryzie. Ticho lebo po tebe začne vrčať." Hodila som sa na stoličku k Jakeovi.

„Nevšímaj si icc," snažím sa. Dnes ma proste vyprovokovať nikto nemôže. Sedela som na stoličke a pozerala do blba. Takto prešla, prvá, druhá a dokonca aj siedma hodina. Išla som pomaly ku kabinetu, kde by mal byť telocvikár.

Dvere boli pootvorené, tak som cez ne prešla dnu. Telocvikár mi bol chrbtom.

„Ehm, dobrý deň, Som Abigail Smith."

„Áno, už som ťa očakával. Budeš sem chodiť každý deň o tretej poobede. Poď za mnou ukážem ti čo máš robiť."

Ukázal mi kde sú vedrá a handry na dlážku. Vysvetlil mi, že budem musieť umývať celú telocvičňu. S tým, že ak budú niekde nejaké športové nástroje je potrebné ich odpratať. Dnes tu nič nebolo, takže som sa mohla pustiť do práce. Najskôr som zamietla, potom nasledovalo prehnanie to so saponátom, nech im to tu vonia. Nemôžem povedať, že by mi tento trest vadil. Upratovanie mi nevadí a ku tomu sa dá pri tom dokonalo rozmýšľať.

Musela som sa pousmiať nad predstavou ako by to robila Chloe. Vlastne ona by to ani nerobila.

"Umývame, umývame," oukey už tu nie som sama. Otočila som sa a pozrela na Jacoba ako mi prechádza po umytej dlážke.

„Vypadni z tej dlážky!" skríkla som na neho hysterickým krikom. Rýchlo prešiel po kraji až ku mne.

„Čo tu robíš?"

„Nemôžem ísť pozrieť svoju milovanú sestričku?"

„Čo odo mňa chceš?"

„Nemám čo robiť."

„Tak ma ideš otravovať?" S úsmevom som ho pozorovala.

„Chcem aby sme sa išli niekde najesť. Ten obed nestál za vôbec nič. A ja som naprosto hladný."

„Prečo nejdeš s kamarátmi?"

„Nebudem sa s nimi baviť, nestoja mi za to. Mala si pravdu, pretvarujem sa."