Chybná

-9.-

Jacob si sadol vedľa mňa, nevenoval mi ani jeden pohľad. Doľahla na mňa ľútosť. Mala som chuť mu úplne všetko povedať. Ale skôr, než som sa odvážila auto zastavilo pred školou. Vystúpila som z auta, no Jacob bol už ďaleko predo mnou, vchádzal do školy. Budem sa mu musieť ospravedlniť, keď ho najbližšie stretnem. Krásne začína toto ráno.

Nemôžem povedať, že som to nečakala. Tých ľudí. Ale naozaj by mohli po mne menej pozerať. Len čo som vošla do školy, po mne začali pozerať. Navonok som na sebe nedala nič poznať, ale vo vnútri. Tam som naproste stratená. Netuším čo idem robiť.

Veci som si odložila do skrinky a pobrala sa do triedy. Ako obvykle som si sadla ku Jakeovi. Ani teraz mi neušlo, ako na mňa ostatní pozerali.

„Snažíš sa zapadnúť?" Otočila som sa celým telom na Jakea.

„Čo prosím?"

„Myslím tým ako dnes vyzeráš, šaty, topánky na klincoch, dokonalo upravené vlasy. Nie, žeby si vyzerala zle, vyzeráš perfektne, ale naklamme si, poznám ťa síce iba chvíľu, ale aj tak viem, že to nie si ty," on sa snáď spriahol s mojim bratom.

„Jake, máš úplnú pravdu, tie topánky na klincoch by som najradšej vyhodila do kontajnera a zo šiat si spravila tepláky, ale nemôžem, to ty nepochopíš."

„Skús mi to vysvetliť," skôr, než som mu to chcela vyhovoriť, do triedy vošla profesorka.

„Prídem za tebou, po škole do telocvične," toto bolo posledné čo mi povedal. Rozum sa s ním chcel hádať, ale niečo iné mi to nedovolilo. Vzdychla som si. A radšej sa započúvala do výkladu profesorky. Čo ma bavilo iba veľmi malú chvíľu.

Rozmýšľala som, ako dlho mi toto vydrží. Deň? Dva? Uvidím.

Po škole ma čakala telocvičňa. Hneď ako som tam vošla sa ma telocvikár pýtal, že či mi už je lepšie. V momente ako som sa ocitla v tej špinavej telocvični som sa vyzula. Bolo mi úplne jedno, že to najskôr treba umyť a až tak by som mohla behať bosá. Tu nie je nikto, pred kým by som musela byť dámou. Tu som len ja. Vytiahla som vedro s handrou a pustila sa do umývania.

„Takto vyzeráš oveľa lepšie." Zľakla som sa až mi všetko vyletelo z rúk. Úplne som zabudla, že sem má Jake prísť.

„Ty teda vieš zložiť kompliment!"

„Ja vždy. Pomôžem ti?" Áno, zober sa a odíď.

„Nie, netreba."

„A povieš mi teda, prečo tá zmena?"

„Ako som už povedala, to nepochopíš."

„Skús to," je možné, že má táto veta vyprovokovala?

„Naozaj to chceš vedieť? Tak počúvaj. Celý život do mňa rodičia kričia, že nie som ako ich vysnívané dieťa, vadí im všetko, to že sa nesprávam ako dáma, to, že robím problémy všade kade chodím, to, že som celý svoj život chcela skúsiť box, ale nemohla som, pretože oni vychovali chlapca z Jacoba,nie zo mňa. Pre nich som chyba! " Neviem akým zázrakom som sa nerozplakala. Ale rozhodne som po ňom dosť hlasno kričala. Och, ukľudni sa, rýchlo!

„Prepáč, nechcela som po tebe kričať," zvolala som priškrteným hlasom.

„T-to je v poriadku, len som nevedel, že sú to rodinné problémy. Myslel som, že ide o nejakého chalana. Ale mám nápad."

„Aký?"

„Naučím ťa boxovať, tvoji sa o tom nedozvedia, a popri tom môžeš kľudne hrať dámu, či čo to je. Ale musíš mi niečo sľúbiť."

„Čo?"

„Nebudeš svoju hru, hrať predo mnou. Platí?" Neviem, či mám súhlasiť. Neznie to ako zlý nápad, ale čo ak sa o tom predsa dozvedia moji rodičia. Poslali by ma preč. Kašli na rodičov.

„Platí."

**

Už asi tri hodiny ležím v posteli, bez pohybu. Za to môj rozum pracuje na plné obrátky, nie som si istá, či som spravila dobre. Pché, že si nie som istá? Hlúposť. Na sto percent viem, že som spravila zle. Mohla by som to nazvať nebezpečným. Riskantným. Ak to rodičia zistia som úplne v ..ehm.. keli. Myslím, že by som to mala odvolať. Alebo nemala? Bože, ja neviem.

Toto ráno bolo oveľa ťažšie ako ostatné, vôbec sa mi nechcelo vstávať. Večer som rozmýšľala nad Jakeom a rodičmi. Dospela som k názoru, že do toho pôjdem, veď vojenská nemusí byť až taká zlá, ak by mi na to prišli.

Nasadla som do auta v jednofarebných letných šatách, na nohách som mala sandále, keďže mi včera spuchli nohy z lodičiek.

Bolo mi veľmi nepríjemné sedieť pri Jacobovi a neprehodiť s ním ani jedno slovo. Chcela som mu toho toľko povedať, ale vždy keď som šla začať rozprávať, pustil sa do reči s Chloe. Celkom ma to nahnevalo, ale to bol asi jeho plán. Vytočiť ma aby som mu povedala, že mal pravdu, v tom, že toto nie som ja. Ale dnes mu to nevyjde.

Vošla som do triedy a hodila sa na miesto vedľa Jakea. Dnes po mne toľko už ľudia nepozerali, včera to bol asi prvotný šok. Že by sa mi darilo stať sa neviditeľnou? Neuponáhľaj sa. Ešte sa ti to ani raz nepodarilo.

„Kedy začneme s tréningami?" Vytrhol ma Jake z môjho rozmýšľania.

„Ja neviem, kedy sa ti dá, ja musím po škole ísť do tej telocvične."

„Mne sa dnes dá celý deň, mohol by som za tebou znova prísť do telocvične a rovno z tade by sme išli trénovať."

„Môže byť, ale nezabudni, nikto ale naozaj nikto sa o tom nemôže dozvedieť."

„Myslíš, že by som to niekomu povedal?"

„Neviem, nepoznám ťa tak dobre."

Do triedy vošla profesorka a hodina sa mohla začať. Neviem čo tej ženskej na mne vadí, ale vyvolala ma trikrát ku tabuli. Dvakrát som vedela, ale posledný nie. Našťastie skôr než stihla do mňa poriadne nakričať zazvonilo. Konečne. Z triedy som vyletela medzi prvými.

Teraz ma čakala telesná, neviem kto mohol dať telesnú hneď druhú, ale nevadí. Telesnú máme spojenú s chalanmi, a to sa mi nepáči.

„Tak žiaci na začiatok si dáme tri kolečká na zahriatie, poďme okamžite! Makajte!"

Kým ostatné dievčatá skuvíňali, že musia bežať ja som šla napred a snažila sa ich ignorovať.

„Smiem sa pridať?" Vedľa mňa sa objavil úplne neznámi chalan, s naozaj krásnym úsmevom.

„Čo keď poviem nie?" Jeho krásny úsmev povädol, za nami sa ozvalo uchechnutie.

„Kámo , nesnaž sa." Jake ho jemne odtlačil ramenom, a tým pádom teraz on bežal zároveň so mnou.

„Hééj, ja som sa s ním rozprávala!"

„Veď som videl, ešte chvíľu by sa s tebou rozprával a potom by ušiel s plačom ako by si ho odmietla."

„A? Možno som ho nechcela odmietnuť."

„Ehm, ehm čo keď poviem nie?" Jake sa snažil napodobniť môj hlas. Rozosmial ma.

„ Veď to nebolo nič zlé!"

„To veru vyzeralo akoby ho ideš pozvať na rande."

„Mal pekný úsmev." Zachytila som Jakeov pohľad, pred tým, než som jemne zrýchlila.