Chybná

-18.-

Tréning sa akurát začínal, keď sme tam dobehli. Jake odbehol do šatne a ja som tam ostala sama. V podstate to tu ani nepoznám, vždy sme išli rovno dole do "našej" telocvične.

„Čo ťa ku nám privádza?" Oproti mne z ničoho nič stál postarší pán. Jakeov tréner, ak si ho pamätám dobre.

„Dobrý, j-ja som tu s Jakeom."

„Ten chlapec ma začína hnevať, je veľmi dobrý v boxe, vždy bol dochvíľny, nevynechal nikdy ani jeden tréning, ale posledné týždne. Iba sa vyhovára, že nemá čas. Chcel som ho nasadiť proti silnému súperovi, ale už si nie som istý."

Celkom ma to prekvapilo, myslela som, že vynechal len nejaký jeden-dvakrát, ale týždne? Za toto si ho ešte podám. Vidíš, zase všetko kazíš.

„Chceš sa pozrieť na tréning, mám rád návštevy," tréner na mňa pôsobí veľmi príjemne, myslím, že pár minút tu vydržím.

„Veľmi rada by som zostala, pozrieť sa na Váš tréning."

„Tak to si ťa beriem na starosť. A Jakeovi dnes spolu nedáme vydýchnuť," tomu verte, ja mu vydýchnuť nedám.

Rukou mi chytil rameno a odviedol ma do telocvične. Cestou sa ma ešte pýtal na nejaké informácie, ako sa volám, odkiaľ poznám Jakea, či boxujem.

Telocvičňa nebola veľká, rozcvičovalo sa tu už zopár chlapov, chlapcov, nie som si istá koľko rokov môžu mať, môj tip je tak od osemnásť do tridsať.

Jake vbehol do šatne celý udýchaný, ukľudnil sa až ma zbadal. Rýchlym krokom si to namieril ku mne. Na sebe mal tielko a po kolená odstrihnuté tepláky. Tielko sa mu prispôsobovalo na brušné svaly. Neviem ako dlho boli moje oči uprené ňom, ale asi dostatočne dlho keď som videla jeho provokatívny úsmev.

Bol už tesne blízko mňa, keď som zodvihla ruku a zabila mu facku priamo na líce. Ruka ma zaštípala, a Jakeova hlava sa zvrtla doľava. Chytil si líce a bolestne na mňa pozrel tými jeho prenádhernými modrými očami. V tej chvíli ma až pichlo pri srdci.

„To máš za to, že si kašľal na tréningy, za to, že si ma klamal!" Nekričala som na neho. Dala som si prácu na tom aby sklamanie v mojom hlase bolo dosť výrazné.

„Abi-" „Nie, Jake, až po tréningu si to vyjasnime. A teraz sa mi padaj ukázať aký si v tom naozaj dobrý. Dúfam, že dostaneš na držku," na päte som sa otočila a namierila si to na lavičku k trénerovi.

„Počuj Abigail, nie si ty tá čo Jakea poslala k zemi? Nevedel som, kde presne ťa mám zaradiť, ale už viem. Si to ty. Ako sa ti to podarilo?"

„Viete, ja už ani neviem Jake vo mne vyvolal niečo, čo mu chcelo ukázať, že čoho som schopná. Využila som jeho nesústredenosť. Ale aj tak ma znovu dostal k zemi, tak nechápem prečo to beriete tak vážne. V podstate som to nezvládla."

„Nikdy nehovor, že si to nezvládla. Jake je chlap, trénujem ho už od jeho dvanástich rokov. Je najlepší zo všetkých chlapcov, ktorých som kedy trénoval. Už len to, že si ho dostala do nepozornosti je úspech. Malo by ma uraziť, že si môjho najsilnejšieho zverenca tak ľahko porazila, ale teší ma to. V ten deň keď sa to stalo, tu bol do pol noci a boxoval do vreca. Ale neboxoval s nervami, že ho zložilo dievča. Na tvári mal úsmev, on sa tešil. Dlho som na ňom nevidel toľko šťastia."

Čože? Tak teraz som ho veľmi nepochopila.

„Prepáčte, ale neviem čo tým chcete povedať."

„Chcel som tým povedať, že po tom všetkom, čím si prešiel, si zaslúži dievča ako ty. Niekto kto ho rozosmeje. Nevie ťa vypustiť z hlavy. Aj teraz, každú voľnú chvíľu sem pozerá," bola som tak započúvaná do toho čo mi hovoril, až som zabudla, že som tu s Jakeom.

Pozrela som sa na neho. Bol tak nádherný, každý pohyb jeho tela bol dokonalo premyslený. Akoby vedel čo ide jeho súper urobiť. Perfektne sa vyhýnal každému jednému úderu. Akoby sa pre box narodil.

„Prepáčte, ale ako ste myslel, že čím všetkým si prešiel?" Prekvapene sa na mňa pozrel.

„Ty o tom nevieš?"

„Netuším o čom hovoríte, čo neviem?"

„Nuž, dievča zlaté, ja ti to povedať nemôžem, to ti musí povedať on sám," neviem čo by mi mal povedať, ale nemám chuť to z neho teraz ťahať, je toho na mňa veľa. Samozrejme, že by som chcela vedieť čo sa stalo/deje.

Tréner dal chalanom prestávku. Jake sa hneď nahrnul ku mne.

„No čo zlatíško, aký som bol?"

„Zlatíško?" Pochybovačne som zodvihla obočie.

„A nemôžem ťa tak volať?"

„To je akoby som bola zlá a mám byť tíško." Ramená sa mu otriasali skutočným smiechom.

„No dobre, tak ja ostanem pri Migail. A stále si mi neodpovedala."

„Eeeh, no vieš ja vlastne som si ťa ani nevšimla, obzerala som tých rozkošných chlapov, och, kiežby mi niektorí z nich pozval na rande. Veď sa na nich pozri, tí by stáli za hriech."

Ten jeho pohľad, vždy ma dostane. Z prvu ma prepálil pohľadom, potom prepálil ostatných. Na jeho tvári ostal ofučaný výraz. Priblížila som sa ku nemu a položila mu ruky na ramená. Ani sa na mňa nepozrel.

„Hele, Jake, robím si srandu. Nikto z nich ma nezaujíma, iba ty. Je tu niečo čo na tebe vidím, aj keď tvrdím, že s tebou nechcem byť, že nechcem aby si bol pri mne. Je to z toho, že nechcem aby sa ti niečo stalo. Pravda je, že na teba myslím, keď sa zobúdzam, keď zaspávam. Každú chvíľu, keď nie si so mnou mi chýbaš," vtisla som mu pusu na líce a ruky z ramien zložila. Chcela som od neho odstúpiť, ale položil svoje ruky na moje boky a pritiahol si ma ešte bližšie.

„Abi, toto bolo to najkrajšie čo som kedy počul. Obalamutila si mi myšlienky. Zmenila si mi pohľad na svet. Abigail ja ťa-"

„Späť do práce, lenivci!" Cez celú telocvičňu rozliehal hlas trénera.