Chybná

-25.-

Jakeov pohľad:

Posledné dni je zo mňa úplná troska. Neviem čo mám robiť, aby som Abigail nestratil. Veď si ju nikdy nemal.

V ten deň, keď ma videla s jej sestrou, o ktorej som mimochodom netušil, že je to jej sestra. Chloe sa ma snažila zbaliť. Nechcel som byť ku nej hnusný, tak som jej príjemne povedal, že mám priateľku. Čo je samozrejme klamstvo. Nemám priateľku, veľmi chcem Abi. V mysli som mal ako sa spolu zasmejeme na tom, ako som odmietol dievča.

No ona sa na mňa nahnevala, najskôr som si myslel, že žiarli, ale potom som pochopil. Keď mi povedala, že je to jej sestra. Pamätám si, keď mi ju spomínala, no ešte nikdy som ju nevidel. Veľmi ma mrzí, že Abi mi to nedovolila vysvetliť. Vtedy, keď povedala, že ide na rande. Ja myslel som si, že odpadnem. Moje srdce sa prudko pohlo, no nie správnym smerom.

Nemal som ku tomu veľmi slov, a pravdu povediac, bol som rád, že si to vymyslela. Asi by som chalana, s ktorým by na to rande šla, zmlátil.

Abigail si toho prežila veľmi veľa zlého, a to čo chcem je ju ochraňovať. Ona potrebuje človeka, ktorý bude pri nej. A ja chcem byť pri nej. Zaľúbil som sa do nej. Očarila ma, tým ako sa nevzdáva, tým ako dokáže byť spravodlivá, tým ako je iná.

Videl som ju aj na párty, no veľa si z nej nepamätám. Úplne som sa opil. Ani neviem prečo. Nezvyknem piť, nie až tak. Viem, že som sa pri niekom zobudil, našiel som tam topánky, ale žiadne dievča pri mne nebolo. Cítim sa mizerne, že som sa tak ožral, a bohvie čo som robil!

A teraz, po hanbe pozerám sa na dievča, ktoré milujem. Ako predo mnou stojí v športovej podprsenke, a krátkych obtiahnutých kraťasoch. Ešte pred chvíľou mala na sebe šaty, v ktorých vyzerala naprosto dokonalo.

Vyzval som ju a ani neviem prečo. Chcel som konečne cítiť jej blízkosť. Popravde som bol veľmi nervózny, z toho, že ju mám poraziť. Dosť sa bojím, že jej ublížim.

„Abi, môžeme to ešte zrušiť, ak chceš," snažil som sa ju ešte z toho v podstate dostať preč. Ale jej tvrdý pohľad ma iba ubezpečil v tom, že to asi tak ľahko nezvládnem, že to nezvládnem vôbec.

„Nie, Jake chceš vycúvať počas vojny. To sa nedá. A viem, že proti tebe nemám veľkú šancu, ale ja sa len tak nevzdám. Pamätáš sa?" stála oproti mne a pozerala mi do očí. Pamätám sa. To isté som povedal ja jej. Pozerala sa tvrdo a chladno, ale ja som tam videl aj tú nežnosť a lásku čo ku mne prechovávala.

Tréner nám ešte ujasnil pravidlá. Nebude to tu priamo iba o boxe. A potom nás odštartoval, Abi sa nechystala zakročiť ako prvá, tak som to urobil ja, chcel som to mať už za sebou. A samozrejme, že som chcel vyhrať.

Snažila sa mi ubrániť, ani neviem ako a obaja sme ležali na zemi. Ja som v podstate na nej sedel a ona ležala podo mnou. Bolo by klamstvo, keby som povedal, že sa mi to nepáčilo. Páčilo a to veľmi, len keby sme boli v inej situácií. Videl som na nej, že už veľmi nevládze, tvár mala červenú a pri vlasoch jemné kvapky potu. No i tak bola nádherná, nádherná pre mňa.

„Už sa vzdávaš?" povedal som, tiež som nemal nejako síl. Predsa ona, možno nie je najsilnejšia. Ale veľmi rozumne vyberá krok, ktorý použije. Techniku ovláda dokonale. Pravý hák čo mi vrazila pred chvíľou, ten bol ako z učebnice.

„Jake, nikdy sa nevzdám. Nikdy!" hneď ako do doslova zavrčala zodvihla panvu. Čím ma v podstate vyhodila nad seba, boli to sekundy, keď sa presunula predo mňa. A potom na mňa.

Zatlačila ma do chrbta, a ja som spadol ku zemi. Od chalanov som počul výsmech. Veď nech si to ide aspoň jeden z nich vyskúšať! Ruku mi vytočila za chrbát, a ja som počul iba odrátavanie. Prehral som, to snáď nie.

Miesto toho aby so mňa zliezla, a hrdo odišla. Ľahla si na mňa a bola úplne vyčerpaná. Porazila ma z posledných síl.

„Jake, počkám ťa von." zašepkala mi tesne pri uchu, a dala mi naň jemnú pusu. Celé moje telo sa zatriaslo.

Zodvihla sa a odkráčala preč.

Ledva som sa postavil tiež a videl som chalanov ako na mňa pozerali posmešným pohľadom. Boli mi ukradnutí. Tréner ma len potľapkal po pleci a nezabudol dodať, že on by to nezvládol ani tak ako ja. Že je proste perfektná. S týmto s ním súhlasím. 

:)