Na dosah

1.Vyznávačka :)

"Si to najkrajšie dievča, ktoré som v  živote stretol. Nepochybujem o tom, že tvoja krása pochádza z dielne Leonarda da Vinciho. Tvoj úsmev, ten sa podobá ružiam a pohľad do tvojich očí, pripomína západ slnka. Ak chceš byť kráľovnou môjho srdca, rád budem tvoj sluha. Natália, si hviezdou na oblohe, kvetom na lúke a strunou na gitare, bez ktorej sa nedá hrať." 

Začiatok, ako vystrihnutý z romantického filmu, po ktorom túži nejedno dievča. Lenže, tento príbeh nemá s romantikou nič spoločné, a mimochodom, nevolám sa Natália. 

"Je to nutné, aby si si na mne cvičil tento tvoj slovný prejav, ktorý v podstate ani nemyslíš vážne?" 

Spýtala som sa otrávenie Sebastiána Browna, ktorý mi hovoril už svoju najmenej dvadsiatu vyznávačku citov. 

"Potrebujem si to poriadne nacvičiť, aby som dosiahol presne to, čo plánujem." 

"Myslíš tým, pretiahnuť dievča bez náznaku citov?" 

Nebolo žiadnym tajomstvom, že Sebo vôbec nepreferoval dlhodobé vzťahy a vždy mu išlo len o jedno. Nie, nebolo to jedenie luxusného obeda niekde v reštaurácii. 

"Wau, uhádla si. Alexandra Gertrúda Rittová, neprestávaš ma prekvapovať." 

Povedal nadšene, pričom mi hneď ironicky, pomalým tempom zatlieskal. 

"Už by si sa mohol naučiť moje meno, nie sme kamaráti dva dni." 

Narážala som na Gertrúdu, ktorú mi zámerne vložil medzi krstné meno a priezvisko. 

"Čo sa ti na tom nepáči, Gerťa?" 

Zasmial sa, a ja som mu hneď chcela otĺcť o hlavu najbližší predmet, ktorý sa nachádzal vedľa mňa, aby dostal aspoň kúsok rozumu, ktorý mu očividne chýbal. 

"Radšej sa venuj tomu tvojmu prejavu, Fridrich." 

Nazvala som ho taktiež menom, ktoré nemá v kalendári veľkú obľubu. Potom som si do uší vopchala slúchadká, aby som naďalej nemusela počúvať tie jeho nezmyselné omáčky.

"Saša, potrebujem, aby si ma počúvala." 

Počula som, ako sa mi prihovára, keďže som si ešte hľadala vhodnú a tú najhlasnejšiu hudbu, ktorá ma zachráni od tohto utrpenia. 

"A ja potrebujem ticho." 

Pokrútila som nad ním hlavou a ľahla som si na posteľ, aby som konečne mohla relaxovať. Potom som si zapla hlasný metal, a vankúš som si priložila na tvár, aby som sa čo najviac uistila, že sa mi do uší nedostane ani jedno jeho klamlivé slovo. O chvíľu som zacítila jemné, ale príjemné šteklenie na brušku, ktoré sa nedalo ignorovať i keď som sa o to veľmi snažila. Potom mi niekto strhol vankúš z tváre. Nebola som hlúpa, dobre som vedela, že to spravil on. Oči som však mala zatvorené, aby bola moja ignorácia plnohodnotná. Ale i napriek tomu, že som zabránila svojmu sluchu a zraku, nedokázala som zabrániť tomu, aby som naďalej vnímala jeho dotyky, ktoré sprevádzali moje telo. O chvíľu sa šteklenie presunulo na môj krk a ja som mala pocit, že mi po ňom prechádzajú tisícky mravcov. Vtedy som si začínala uvedomovať, že nie je možné ignorovať Browna, keď sa nachádzate v jeho izbe. Vystrašene som otvorila oči a odstrčila som Sebastiána, ktorý sa nachádzal tesne nado mnou. 

"Iné by sa nebránili." 

Prečítala som mu z úst, akonáhle sa postavil z postele. Z môjho odmietnutia však nebol sklamaný, keďže do jeho náručia by skočili i tie najkrajšie modelky, ktorým by som sa rovnať nemohla.

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto prvá časť páčila. Potešia ma všetky vaše komentáre a hodnotenia. Takže toto je Sebastián a Alexandra, hlavné postavy celého príbehu. :)