Na dosah

13.Bezcitná :)

"O teba by som ani nezakopol!" 

Skríkol nahnevane a prudko sa postavil zo svojho miesta, ako keby bol práve oznámený na našej škole požiar. Dokonca sa tak aj rozbehol, ako keby bežal o život. No v tom sa ocitol na zemi.

„O mňa nie, ale o svoje vlastné nohy zakopávaš nejako často, nemyslíš?"

Zasmiala som sa, na čo zareagoval svojim krivým prostredníkom. Keby som bola muž, schytala by som od neho niekoľko úderov, som si tým istá. Našťastie, narodila som sa ako žena, preto moje slovné útoky nemôžu dôjsť k násiliu.

„Veď len počkaj!"

Skríkol podráždene. Jeho tvár sa čím ďalej, tým viac, zafarbovala do červena, čo mi vyvolávalo istý pocit uspokojenia. Zbožňovala som ten zlom, keď sa z tých najväčších obrov, stávali tie najmenšie stvorenia.

„Načo mám čakať? Na to, kým sa konečne zodvihneš zo zeme?"

Smiech u mňa neutíchol, ale moje svedomie bolo akosi nemé.

„Ty bezcitná krava!"

Povedal mi vyčítavo, keď sa uráčil vstať. V jeho očiach sršali plamene a jeho prsty, tie sa schovávali do dlani. Vyzeral, ako boxer, pripravený na svoj zápas.

„Okamžite sa utíšte a vy pán Varga si sadnite na svoje miesto! Pokiaľ ma moje hodinky neklamú, tak ešte na prestávku nezvonilo!"

Ozval sa nahnevaný hlas nášho profesora. Všetky prekvapené pohľady zrazu smerovali na neho, keďže patrí medzi tých liberálnych učiteľov, ktorí si nedovolia na študentov zvýšiť hlas.

„Hej, kradnete mi pozornosť!"

Rozčúlil sa Filip, ktorému sa očividne nepáčilo, že nie je stredobodom pozornosti. Áno, momentálne vyzeral ako úbožiak, ktorý si dovoľuje do dievčat a ako šmatlavý nešika, ktorý sa nedokáže udržať na nohách, ale ani to mu nebránilo po túžbe pozornosti.

„Nedá sa ukradnúť to, čo nemáš."

Môj hlas znel až príliš pokojne na rozdiel od toho jeho. Dokonca bol taký tichý, ako klopanie na dvere, ktoré sa snažilo prerušiť náš triedny konflikt.

„Saša, choď prosím ťa nášmu hosťovi otvoriť. Ostatní si posadajte na svoje miesta."

Pre nikoho nebolo prekvapením, že som patrila medzi profesorove obľúbené študentky. Nebola som veľmi učenlivá, ale slušných ľudí som si vážila natoľko, že som nemala za potrebu vyrušovať alebo nejako inak narušovať vzdelávací proces. Toto bol jeden z dôvodov, prečo som si zaslúžila od profesorov uznanie v podobe tykania.

"Ona môže chodiť a my musíme sedieť? Tomuto sa hovorí diskriminácia, pán učiteľ." 

Ozval sa Filipov verný kamarát a duplikát jeho mozgovej kvapliny, Dušan Oros. 

"Kľudne sa choď bozkávať s podlahou ako tvoj najlepší kamarát pred chvíľou, ak sa ti nepáči sedieť." 

Pozrela som sa na neho znechutene, keď som už kráčala k dverám. Myslím, že som práve prekročila hranicu jeho ovládania sa, keďže hneď po mojej vete si to zamieril priamo ku mne. Snažila som sa ho však ignorovať, keďže ma k dverám náhlilo čoraz hlasnejšie klopanie. 

"Stoj!" 

Počula som jeho rozkaz, ale nie je predsa môj veliteľ, aby som ho musela poslúchať. 

"Povedal, že máš zastaviť!" 

Vynoril sa zrazu predo mnou Filip Varga, ktorý mi okamžite zablokoval cestu k dverám. 

"Mohol by si sa odstúpiť?"

Opýtala som sa ho i napriek tomu, že som už vopred vedela jeho odpoveď. Nie, nemohol by som sa odstúpiť, musím sa hrať na veličenstvo a nemôžem dovoliť, aby mi niekto pošľiapal moju povesť frajera na tejto škole a taktiež musím obskakovať svojich kamarátov, lebo bezo mňa sú ničím a nedokážu sa brániť sami. 

"Nie, nemohol." 

Jeho odpoveď bola kratšia, ako tá moja, ale myslím, že i tak zahŕňala všetky tie slová, ktoré sú vyššie uvedené. Lenže, on je kráľ, preto je nemožné, aby si priznal, aký ubohý je. 

"Dobre, tak si tu stoj ako stĺp, keď nemáš nič iné na práci." 

Ruky som si ľahostajne prekrížila na hrudi a bola som odhodľaná počúvať všetky jeho nezmysly, s ktorými sa chcel so mnou pravdepodobne podeliť.

Po dlhej dobe nová časť! Od dnešného dňa by časti mali pribúdať už pravidelne. Som zástanca každodenného pridávania častí, preto verím, že sa všetko vráti na staré koľaje a budeme sa spoločne každý deň/každý druhý deň stretávať pri tomto alebo pri inom príbehu. :) Veľmi pekne ďakujem všetkým verným nasledovateľom a čitateľom, ktorí tu zostali so mnou a všetkým novým, ktorí sa pridali k mojej Wattpad rodinke i napriek tomu, že moja aktivita bola nulová. :)
A

.G.